Pondelok
Naše predstavy o spolužití v manželstve bývajú, ba stále sú poznačené romantickými románmi, filmami…, ale aj sťažnosťami jeden na druhého… Máme pred sebou týždeň uvažovania nad našimi manželstvami a vzťahmi v nich… Ponúkame tu kratučké pripomienky z vyjadrení pápeža Františka.
Výber je náhodný a predsa prozreteľnostný: takže - Problém v rodinách vzniká, keď chceme, aby vzťahy boli idylické alebo osoby dokonalé, alebo keď sa postavíme do stredu a očakávame, že sa splní naša vôľa. V rodinnom živote nemôže platiť logika nadvlády jedných nad druhými alebo logika súťaženia, aby sa ukázalo, kto je inteligentnejší či silnejší, pretože takáto logika vedie k popretiu lásky. Aj pre rodinu platí toto odporúčanie: «Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť» (1 Pt 5,5).
Utorok
František opäť pripomína: Láska sa nechová grobiansky, nekoná nezdvorilo, nie je hrubá v správaní. Jej spôsoby, slová a gestá sú príjemné, nie príkre či strohé. Prieči sa jej pôsobiť druhým utrpenie.
Zdvorilosť je «škola citlivosti a nezaujatosti», ktorá od človeka vyžaduje, aby «kultivoval svoju myseľ a svoje zmysly, aby sa naučil počúvať a hovoriť, a v určitých okamihoch aj mlčať».
Byť vľúdny nie je štýl, ktorý si kresťan môže zvoliť alebo odmietnuť: je súčasťou neodňateľných nárokov lásky, a preto «každá ľudská bytosť má byť prívetivá voči tým, ktorí ju obklopujú».
Každý deň si «vstupovanie do života druhého, aj keď je súčasťou nášho vlastného života, vyžaduje citlivosť postoja, ktorý nie je invazívny, ale obnovuje dôveru a rešpekt. […] A láska, o čo viac je intímna a hlboká, o to viac si vyžaduje rešpektovanie slobody a schopnosť čakať, kým druhý otvorí dvere svojho srdca»
Streda
František ponúka aj takúto pravdu: aby sme mohli milovať druhých, musíme najskôr milovať seba samých.
Hymnus na lásku však tvrdí, že láska «nie je sebecká» alebo že “nehľadá svoje vlastné záujmy”.
Určitú prioritu lásky k sebe samým je možné chápať, ale len ako psychologickú podmienku: takže kto nedokáže milovať seba samého, má ťažkosť milovať druhých. «Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? [...] Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí» (Sir 14,5-6).
Tomáš Akvinský vysvetlil, že láske «je viac vlastné chcieť milovať, než chcieť byť milovaný» a že «matky, ktoré milujú najviac, snažia sa viac milovať, než byť milované». Láska sa teda môže “pretlačiť” ponad spravodlivosť, nezištne sa “rozvodniť” a «nič za to» nečakať (Lk 6,35) - až tak, že dospeje k tej najväčšej láske, ktorou je «dať život» za druhých (Jn 15,13).
Je vôbec ešte možná táto štedrosť, ktorá dovoľuje nezištne darovať, a darovať až do konca? Určite je možná, pretože práve to žiada evanjelium: «Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte» (Mt 10,8).
Štvrtok
V Novom zákone sa hovorí o “cirkvi, ktorá sa stretá v dome” (por. 1 Kor16,19; Rim 16,5; Kol 4,15; Flm 2)
Životný priestor rodiny sa mohol premeniť na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosti Krista sediaceho pri tom istom stole. Nezabudnuteľná je scéna vykreslená v Zjavení svätého apoštola Jána: «Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou» (3,20).
Tak sa zobrazuje dom, ktorý vo svojom vnútri ukrýva Božiu prítomnosť, spoločnú modlitbu, a teda aj požehnanie Pána. O tom sa hovorí v Žalme 128, ktorý sme vzali za základ: «Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona» (v. 4-5).
Piatok
Pápež František má pre nás zaujímavú otázku: Žiješ v manželstve?
A ponúka takúto krátku, ale jasnú odpoveď: «Staň sa svätým láskou a starostlivosťou o svojho manžela či manželku, tak, ako sa Kristus zachoval voči Cirkvi. Všade tam, kde pracuješ, sa môžeš stať svätým. Boh ti dá milosť stať sa svätým. Teda to znamená, že keď chceš, Boh sa k tebe otvára, komunikuje.»
Vždy a na každom mieste, v každom povolaní sa môžeme stať svätými, to znamená, otvoriť sa tejto milosti, ktorá pôsobí v našom vnútri a privádza nás ku svätosti.
Si rodič? - Staň sa svätým tak, že budeš s chuťou učiť svoje deti poznávať a nasledovať Ježiša. Jasné, že si to vyžaduje veľkú trpezlivosť. Byť dobrým rodičom, dobrou matkou, to si vyžaduje veľa trpezlivosti, a vďaka tejto trpezlivosti dôjdeme ku svätosti, cvičením sa v trpezlivosti.
Naozaj každý životný stav privádza ku svätosti, vždy! Doma, na ceste, v práci, v kostole, v tej chvíli a v tom životnom stave, v ktorom sa nachádzaš, je otvorená cesta k svätosti Sám Boh je ten, kto ti dáva milosť. A jediné, čo Pán žiada, je to, aby sme boli v spoločenstve s ním a slúžili bratom.
Sobota
Žiješ v manželstve?
Staň sa svätým láskou a starostlivosťou o svojho manžela či manželku, tak, ako sa Kristus zachoval voči Cirkvi.
Keď nás Pán povoláva ku svätosti, nevolá nás k niečomu ťaživému, smutnému...
Je to celkom inak! Je to pozvanie zdieľať s ním jeho radosť, žiť s radosťou a radostne obetovať každú chvíľu nášho života a tak z neho vytvárať dar lásky pre ľudí okolo nás.
Ak tomuto porozumieme, všetko sa zmení a dostane nový zmysel, nádherný zmysel, zmysel denne začínať od malých vecí.