V sobotu 22.7.2017 v podvečerných hodinách sa internát UMB v Banskej Bystrici začal zapĺňať neštandardnými študentami: okrem 148 manželských párov v rôznom veku sa vo vstupnej hale pohybovalo množstvo mladých a detí, postupne pribúdali aj kňazi. Predovšetkým, ale nielen 47 nových manželských párov netrpezlivo očakávalo, čo ich v tomto kolose (spolu nás bolo 739) čaká a aký dar to pre ich manželstvo prinesie.
Dobrý zvyk mať ústrednú myšlienku celého ročníka Manželských stretnutí aj tento rok priniesol nové výzvy - tentoraz sme boli pozvaní pri 100. výročí fatimského zjavenia dívať sa na svoj manželský život a všetky jeho dary očami detí. Presne tak, ako nám to pripomínal text poskladaný z kociek po úvodnej scénke „Buďte ako deti“ – a to deti Mamy, ktorá sa neprestáva starať a chrániť.
A tak sme hľadeli - každý deň, keď nám Edko a Daniela Janíčkovci otvorili (a zatvorili) aulu, sme sa mohli vďaka Danke a Marošovi Machalovcom (kto vládal) naštartovať na nový deň modlitbou. Čas pri raňajkách, obedoch a večeri, presnejšie, nepredvídateľné zloženie susedov stojacich v rade pred a za nami, nás vyzývalo detsky nadviazať kontakty. Na miesto diania sa nám mnohým triafalo ľahko, nakoľko večne premenlivá a vždy úžasná kapela či MS Band pod vedením Kamila Bagina bodovala nielen vynikajúcim prejavom, ale aj novou „hitovkou“ pre jubilujúce páry a tak sme všetci odchádzali „zduchoňovaní“ a aj bez tanca nám bolo spolu hej. Kým sme sa dočkali podstaty diania podľa témy zadania, vždy ráno nás trefnými úryvkami zo slov sv. otca Františka povzbudzoval don Marián. No najdôležitejším posunom objavovania toho podstatného pre naše manželstvo sa stali práve svedectvá životov jednotlivých prednášajúcich manželských párov. Vstúpením do ich obyčajných dní a prežívania situácií s Bohom vo dvojici sme si mnohokrát veľmi silno uvedomili nielen svoju krehkosť, ale aj nutnosť modlitby a budovania každej oblasti manželského života a tiež silnú ochranu a pomoc zhora. Navyše, kocky, pôvodne skrývajúce len výzvu byť ako deti, nám premieňali na drobné to, na čo občas (alebo často?) zabúdame: radosť, spomienky, otvorenosť, pravdivosť, spoločný čas... Možno aj to, že počasie nebolo príliš horúce, nám dovolilo viac a poctivejšie sa sústrediť na svojho manžela či manželku aj v práci v skupinke a tak poctivo naberať dostatok vedomostí na zloženie maturity.
Hoci sa pred jej vstupnou bránou zdalo, že škôlkarská maturita bude ľavou zadnou, mnohí sa zapotili už len pri spomínaní si, ako sa spieva „Kolo, kolo mlynské“. No horšie boli záludne kladené otázky maturitnej komisie, napríklad tie o presnom význame skratky VPS, či o zatváraní okna v suteréne,... Nakoniec však maturitou prešli všetci (niektorí po x-násobných pokusoch, ale mená hriešnikov predseda maturitnej komisie P.Š. z taktnosti nezverejnil) a slávnostná svätá omša s obnovou manželských sľubov dala správnu bodku za časom, ktorý sme mali na nápravu, či posilnenie našich manželstiev.
Nedeľa bola náročná nielen ranným vstávaním na skorú svätú omšu, ale aj presviedčaním nie málo detí, že animátori pre zachovanie životnosti potrebujú už od nich oddych a ony naozaj patria rodičom. A tiež poznaním, aké potrebné a náročné je naplniť poslanie byť znamením pre tento svet - znamením, že skutočná manželská svätosť existuje a že k nej vedie cesta aj cez odkaz Fatimskej Matky. Presne tej, ktorej obraz prednášajúce páry na záver z geniálne vymyslených kociek poskladali. Dovtedy sa držme spoločne modlitbami – v pondelky a stredy o 21:00 a príďme ukázať svoje pokročenie na ceste byť deťmi znamení na jesennú obnovu 20.-22.10.2017.