Sme stvorení jeden pre druhého. Žena pre muža a muž pre ženu. Dve polovice jedného celku. V živote hľadáme tú svoju druhú polovicu. Len potom sme úplní a šťastní. V rámci kresťanských priorít je na prvom mieste Boh, po ňom partner a potom deti. Partnera môžeme mať len v manželstve. Hovorí sa a je v tom kus pravdy, že ten, kto má šťastné manželstvo, je v živote šťastný aj keď v iných oblastiach má smolu. A naopak, kto má nešťastné manželstvo, je naozaj v živote nešťastný aj napriek tomu, že v iných oblastiach sa mu darí.
Manželstvo samo osebe nezaručuje šťastie a uspokojenie. Lebo do vzťahu treba viacej dávať ako brať. Chcieť urobiť svojho partnera, partnerku šťastného, šťastnú. Myslíme si, že naše manželstvo bude lepšie ako manželstvo našich rodičov, starších súrodencov, susedov, priateľov. Ale život nás oberá o ilúzie. Robíme neuveriteľné a zbytočné chyby a často krát nevedomky si robíme zle. Chyba sa stala, že sme vstúpili do manželstva nepripravení. Na svoje pracovné povolanie sa pripravujeme niekoľko rokov, ale na manželstvo takmer vôbec. V dnešných časoch manželskej a rodinnej krízy je čas, ktorý venujeme našim manželským vzťahom aj časom Božím. Lebo náš Pán chce, aby boli naše manželstvá rajom na Zemi. A takouto terapiou a požehnaným časom sú manželské stretnutia, ktoré nás učia, aby naše manželstvá boli šťastné.
fotky z pohľadu animátora
Čas nezastal ani cez leto. Stále beží svojim neúprosným tempom. Aj 2.turnus Manželských stretnutí v roku 2010, ktorý sa konal v Banskej Bystrici 17. – 25. júla, patrí minulosti. Prežili sme 8 rajských dní. Najlepšie to bolo vidieť na manželoch, ktorí prišli do Banskej Bystrice prvý krát. Ako sa zo dňa na deň menili, lebo mali na seba čas, vyrozprávali si svoje boľačky a problémy, prečistili svoj vzťah. Na naše vnútro nepôsobili len prednášky a skupinky, ale aj celé manželácke spoločenstvo, každá maličkosť, pozornosť, úsmev, slovo, pozdrav poslaný cez manželácku poštu, radosť a spokojnosť našich detí, animátorov, hudba, ale najmä veľa modlitieb. Teraz je na nás, ako dokážeme tento získaný dar prezentovať v bežnom živote a šíriť ho tam, kde žijeme. Krásne a výstižne to vyjadrili Juraj a Gabika Polakovičovci: „Kričme svojimi životmi pred celým svetom.“
Každý deň sme mali svätú omšu, ale úplne prvú v nedeľu 18. júla, celebroval don Štefan Wallner, ktorý v homílii povedal niekoľko trefných a zaujímavých myšlienok: ako Boh vstupuje do môjho srdca i do srdca môjho blížneho (partnera, detí, priateľov). Treba počúvať tento hlas. Vyzdvihol veľkosť daru Cirkvi, modliaceho sa a otvoreného spoločenstva. Máme ďakovať za dar vlastnej rodiny. Čo mi tu chce Boh povedať ? Boh hovorí aj v tichosti srdca. Prišiel som sa sem polepšiť ? Táto svätá omša bola obetovaná za nášho priateľa Lacka Fülőpa, ktorý odišiel k Otcovi, ale ostáva v našich srdciach. Potom sa nám prihovoril šéf 2.kurzu MS Jurko Polakovič. Každý má nejaký cieľ, prečo sem prišiel. Žijeme v dobe, keď nemáme na seba čas. Vyzval nás, aby sme využili tento čas na seba, na náš vzťah. Gabika Polakovičová k tomu dodala, aby nás tieto dni obohatili, aby nám tu všetko bolo na úžitok a na požehnanie.
Zaujímavosťou tohto kurzu MS bolo, že len jeden pár bol skutočne zahraničný: Jožko a Irenka Kundrátovci, ktorí prišli z Moravy – z Valašska. Ďalšie tri manželské páry: Jožko a Mária Polcovci, Andrej a Mária Jablokovovci a Tomáš a Katka Ludíkovci prišli zo zahraničia, ale sú to Slováci.
Počas kurzu sme si pripomenuli významné životné jubileum duchovného otca Manželských stretnutí dona Mariána Valábka.
"Každý muž má to, čo potrebuje jeho žena a každá žena má to, čo potrebuje jej muž, aby sa mohli dopĺňať vo vzájomnej jednote, láske a stvoriteľskom zámere nášho Boha Otca.....len to v sebe musíme objaviť a darovať jeden druhému". Túto úžasnú myšlienku povedali manželia Čandovci vo svojej prednáške, ktorá vyjadruje zmysel snaženia sa Manželských stretnutí.
Štatistika 2.turnusu:
Spolu nás bolo 658 + kňazi + Lydka Čeledová + Alenka Hajdinová + 7 bábätiek pod srdcom.
139 manželských párov a z nich bolo 39 nových párov,
270 detí, z toho 46 bábätiek a 224 detí v skupinkách,
110 animátorov,
hlavná animátorka: Lýdia Čeledová,
moderátori kurzu: Janko Balažia a Jurko Červeň,
36 skupiniek čiže 36 VPS-iek,
10 kňazov: don Marián Valábek, don Štefan Wallner, jezuita Vlastimil Dufka, Martin Michalíček, don Pavol Michalka, don Ján Holubčík. Don Martin Rožek a don Jozef Skala mali na starosti animátorov. Boli s nami aj gréckokatolícki kňazi Peter Bombár a Peter Labanič s rodinami. Na jeden deň medzi nás zavítal aj redaktor Vatikánskeho rozhlasu jezuita Peter Dufka, brat prítomného Vlastu Dufka. Dlhoročný „manželák“ a obľúbený salezián don Jozef Dőmény bol chorý, a preto nás prišiel navštíviť len v stredu na niekoľko hodín.
Ranné modlitby koordinoval Janko Balažia a mali ich na starosti: Baránkovci, Čandovci,
Plevovci, Janko Balažia, Kamil Vancák a Janko Vrabec.
O kaplnku, kde sme mali nočné adorácie, sa starali Stanko a Mária Kuželovci.
Lekárku sme nemali stále k dispozícii, ale ochotne medzi nás prišla v poludňajších ordinačných hodinách lekárka MUDr. Budajová.
hospodárka: Alenka Hajdinová.
O sálu a techniku sa starali Vlado a Ivonka Oláhovci.
Veliteľom strážnej služby bol Lacko Šumichrast.
Hrala nám kapela Manželských stretnutí pod taktovkami Mariána Kubeša a Róberta Kapca.
Maturitnú trať výborne pripravili Peťo a Andy Hornáčkovci.
Víťazmi maturity sa stali mladí manželia Ján a Miriam Michálikovci z Trenčína, ktorí na maturitnej trati „pracovali“ 3,28 hodiny a ako odmenu dostali puzzle „slimáčka“.
Pozornosti jubilujúcim manželom vyrobili Peťo a Andy Hornáčkovci.
Vestibul internátnej haly citátmi, myšlienkami a vtipmi vyzdobili Milan a Mária Kohutiarovci.
Poschádzali sme sa zo 62 obcí Slovenska, najviac rodín (45) prišlo z Bratislavy, 7 z Košíc, z Trnavy 6, z Banskej Bystrice a zo Žiliny 4 atď.
Najdlhšie sviatostné manželstvo mali Tonko a Ľudka Remeňovci zo Spišskej Teplice, ktorí si „áno“ pred Bohom a svedkami povedali pred 41 rokmi, najmladšie sviatostné manželstvo, 8-mesačné, mali Janko a Miriam Michálikovci z Trenčína.
Najstarším prítomným manželákom bol Jožko Rybka a najmladším Janko Michálik.
Úplne najmladšou účastníčkou bola Sára Verešová, narodená 23.4.2010.
Najviac frekventovaným menom medzi manželkami bola tradične Mária, ale i Jana (Janka) (16), nasledovaná“ Katarínou (10), Zuzanou (6) a Evou a Monikou (5) atď.
Medzi manželmi bolo najviac nositeľov mena Peter (Petr) (17), Jozef (Josef) (11), potom Stanislav (7), Juraj (6), Pavol (5) atď.
Modlidbičky Marie Chiari Carulli (ktoré použili manželia Milan a Iveta Čandovci
v svojej prednáške „Rozdiely medzi mužom a ženou“):
"Pane, daj nám schopnosť prekonávať naše obmedzenia, naše nedostatky a naše chyby, aby sme tak mohli intenzívnejšie prežívať našu lásku. Daj nám ochutnať šťastie, ktoré sa rodí zo vzájomného darovania sa."
"Ďakujeme ti za radosť, ktorá nás napĺňa, keď sa naše ruky hľadajú, keď sa dotýkajú a keď sa pevne držia. Ďakujeme ti za túžbu bežať, ktorú cítime, keď sme spolu: za túžbu odísť ďaleko, prekonať všetky prekážky, za túžbu lietať a schopnosť intenzívne prežívať našu každodennosť práve preto, že sme dvaja."
"Koľko sme toho objavili milujúc sa navzájom! Sme jedineční, Pane, sme jedineční pred Tebou! A to nám dáva silu a radosť."
"Nech nás ťažkosti, prekážky, problémy nikdy nezastavia, ale nech posilňujú a zväčšujú našu lásku. Naša láska nech je vždy silnejšia než čokoľvek iné, nech nás v každom okamihu života stále väčšmi zjednocuje."
"Nech sú naše slová pohladením pre srdce, nech nás posilňujú a napĺňajú radosťou, útechou a nádejou. Nauč nás, Pane, vyjadrovať lásku aj slovami, gestami a nielen vecami, aby sa naše oči trblietali ako rosa v rannom slnku zakaždým, keď sa stretneme."
"Pomôž nám, Pane, hovoriť si iba dobré, jemné, úprimné slová, schopné odstrániť napätie a rozplynúť pochybnosti. Spoločne s malými darmi nech nám pripomínajú to najdôležitejšie:
sme nesmiernym darom jeden pre druhého!"
„Zverujeme sa ti, Pane: urob z nás jedného pre druhého dobrým manželom a dobrou manželkou. Nauč nás, ako milovať, ako odpúšťať, ako pamätať a ako zabúdať. Pomôž nám darovať sa tomu druhému bez výhrad, aby šťastie jedného bolo šťastím druhého."
Záverečná modlitba manželov Karola a Evky Pekárovcov z ich prednášky
„Kresťanské manželstvo, priority, druhy lásky“:
Pane, veríme, že si tvorcom nášho manželstva, a že ho udržiavaš.
Pomôž nám upevňovať svoju vieru v Teba.
Vieru v to, že odpovieš na naše modlitby a uzdravíš zranené srdcia.
Vieru v to, že nám odpustíš a budeš obnovovať náš vzťah.
Vieru v to, že tým, ktorí Ťa milujú všetko slúži na dobré.
Pomôž nám držať sa nádeje.
Nádeje, ktorá nám pomôže vytrvať v časoch skúšok a prekážok.
Nádeje, ktorá posilňuje dôveru v pádoch.
Pomôž nám vyvýšiť lásku.
Lásku, ktorá chce rásť a prinášať ovocie.
Lásku, ktorá pevne pretrvá aj cez zlé dni.
Pane, nech Tvoj dar viery, nádeje a lásky nájde veľa miesta v našich srdciach.
Nech náš domov je miestom pre Teba a Tvoje kráľovstvo, a oázou pre tých,
ktorí nemajú kam ísť.
Amen.
Myšlienky:
„Boh zveruje ženám a mužom, podľa charakteristiky každému z nich vlastnej, špecifické povolanie v poslaní Cirkvi a vo svete. Myslím tu na rodinu, spoločenstvo lásky, otvorené životu, základnú bunku spoločnosti. V nej žena a muž vďaka daru materstva a otcovstva spoločne hrajú nenahraditeľnú úlohu, čo sa týka života.“
Benedikt XVI.
Záhorácke vtipy:
1. “Budz už cicho, lebo sa ve mje obudzí zvíra, co ve mje dríme!“
„A ty si myslíš, že sa laknem déščofky?!“
2. Imra vyprávjá v šenku kamarádom: „Něgdo sa miluje každý mjesíc, ňegdo každý týdeň,
ňegdo každý deň. A já sa milujem, kedy sa mi zachce. Napríkluad uoňský rok sa mi
nechceuo vúbec!“
3. Syn domúvá mamnce: „Nekrič, mami, nevyprávjaš sa preca s tatú!“
4. “Víte o tem, pane vodič, že ste prekročili predpísanú rýchlost ?“, povidá prísňe policajt.
„To veru vím, ale sceu bych byt doma skúr, neš začne účinkovat slivovica !“
5. “Víš kamaráde, do vynašeu stan ?“ „To, veru nevím.“
„Slávný japonský vynálezca NACOCHATU !“
6. “Kam sa chystáte na dovolenku ?“ „No, ket vyhrajeme v lote, tak na Balkán. A ket
nevyhrajeme, tak na balkón.“
7. Pýtá sa vnúček starečka: „Starečku, co je to dúchodek ?“ „Spomínka na puat, synku !“
8. Deža dojde do obchodu a prodavač sa ho pýtá: „Co to bude ?“
„Ale podzívajme sa, jaký zvjedavý !“, komentuje nahuas Deža.
Vladimír Grigar
Záhorák z Bratislavy