Ako prví z manželáckej rodiny začali svoj letný kurz starí rodičia a seniori. Opäť v Banskej Štiavnici v priestoroch internátu Strednej odbornej školy služieb a lesníctva. Tento rok oslavovali Manželské stretnutia starých rodičov a seniorov (ďalej len „MSS“) 10 rokov svojej existencie a zároveň Manželské stretnutia 30 rokov. Tieto výročia sme oslávili 1. medzinárodnou konferenciou „Starnutím k múdrosti“. Pozrite viac na: https://www.mstretnutia.sk/aktivity/1054-medzinarodna-konferencia-starnutim-k-mudrosti
Skrátená správa o konferencii sa objavila aj v Katolíckych novinách, číslo 30/2024.
Záver konferencie boli ďakovačky za dlhoročnú prácu v prospech diela MS a MSS.Poďakovanie don Mariánovi Valábkovi, ktorý bol najčastejšie na MS a MSS. Poďakovanie Jurajovi a Gabike Polakovičovcom, ktorí boli hlavným šéfmi po smrti Janka Vojteka doteraz. Poďakovanie Lackovi a Majke Baránkovcom, ktorí spomenuli rozprávkové 3 groše ich života. Žijú z druhého groša a tretí groš už nedávajú svojim rodičom, ale spoločnosti, odovzdávajú skúsenosti, učia mladých, aby sa vedeli darovať. Baránkovci poďakovali Kubišovcom za moderovanie a Kubišovci organizačnému tímu MSS za prípravu tejto konferencie. MSS vydali aj knihu „Starnutím k múdrosti. 10 rokov Manželských stretnutí starých rodičov a seniorov 2014 – 2024“, ktorej autorkou je Mária Kohutiarová.
Konferencia vytvorila slávnostný úvod tohtoročného letného kurzu MSS a nastavila vysokú latku duchovnosti, odbornosti, tolerantnosti a obyčajného človečenstva. Preto sa ozvali hlasy opakovať takúto konferenciu každý rok.
Vedúci MSS Karol a Evka Pekárovci zahájili večer samotný letný kurz MSS. Nasledovala úvodná scénka Rodostrom Ježiša Krista (hlavná téma tohto ročníka) (Lukáš 3: 23 - 38), kde moderátorom bol Lacko Baránek. Každý rodostrom, rodina je Boží originál. Čerpá energiu zo zeme. Boh nás pozval do života. Iní boli pred nami a mohli sprostredkovať život pre tých, ktorí idú po nás. Odkiaľ a kam smerujeme. Sme synovia a dcéry Božie. Náš rodostrom v mojom osobnom živote, v cirkevnom spoločenstve a na MSS. MSS je kmeň a doma sa konáre rozvinú do aktivít.
Tento náročný deň sme zakončili stretnutím vedúcich párov skupín (ďalej len „VPS“), kde mal posledné slovo svojim duchovným slovkom don Marián Valábek.
1.júla 2024 – pondelok:
Deň sme začali o 7,00 hod. rannými chválami, ktoré celý týždeň opäť viedli Albín a Mária Kolkovci. Dnešné ráno sme si pripomenuli 35.výročie sviatostného manželstva niektorých párov. Potom nás Janko a Anička Rajskí v rúchach patriarchov vrátili do roku 2014, keď MSS začínali, do doby Adama a Evy. Po prvom hriechu sa prví ľudia zahalili a cez druhého človeka – Boha Ježiša Krista sme spasení. Pozvali dnešných a prvých prednášateľov Júliusa a Emíliu Bročkovcov a starozákonne ich požehnali. Bročkovci nás obohatili prednáškou: Odkiaľ a kam smerujeme. Bola presne taká, ako ju prežili. Všetci máme podobné starostí, ťažkosti, ale nakoniec predsa má každý iný životný príbeh. A to je dobre. Môžeme sa navzájom obohatiť, potešiť, povzbudiť a posunúť o kúsok ďalej k Pánovi. BOH je naším veľkým režisérom, ktorý má pre každého iný scenár, inú životnú cestu. Veľmi MU záleží na živej viere v našom sviatostnom manželstve, v našich rodinách .... a urobí všetko preto, aby sme našli tú správnu CESTU, PRAVDU A ŽIVOT.
Aj u nich to boli rôzne cesty, udalosti, okolností, cez ktoré ich všetkých dobrý Boh previedol
k lepšiemu nažívaniu, k duchovnej múdrosti a svätosti. Napríklad chodia každý deň už veľa rokov na svätú omšu. Alebo doopatrovali rodičov. Tento moderný svet žije ako keby BOHA nebolo. A tak v prednáške chceli vyzdvihnúť, že keď všetko robíme s BOŽÍM požehnaním, s Božou pomocou, tak to prinesie aj krásne ovocie. ZADARMO STE DOSTALI, ZADARMO DÁVAJTE ! Mt.10;8. BOŽIE SLOVO máme nielen prečítať, vypočuť, ale aj tak urobiť...
Poobede nám „Nové životné situácie“ predniesol vdovec Peter Serafín za seba a jeho milovanú
manželku Janku Serafínovú. Celou prednáškou sa vinula myšlienka, že veľké kríže sú vyvážené veľkým požehnaním a milosťou. V ťažkých chvíľach ich života (viaceré hospitalizácie detí a najmä Janky a ich vážne celoživotné diagnózy) si pripomínali slová Karla Carretta „Keby človek nemal bolesť, keby sa nepohyboval v medziach utrpenia, ťažko by nastúpil cestu spásy.“ A tiež potvrdenie slov Viktora Frankla v ich živote a to : „V niektorých ohľadoch utrpenie prestáva byť utrpením v okamihu, keď nájde zmysel, napríklad zmysel obety.“ K tomuto poznaniu dospeli vo chvíli, keď dokázali spolu povedať: Buď vôľa tvoja a začali to vkladať do Božích rúk – ako obetu. Nádej v ťažkých životných chvíľach im prinášal výrok
sv. Terézie z Lisieux: „Boh nemôže na mňa zoslať ani jednu skúšku, ktorá by bola nad moje sily.“ To, že v ich krížoch ich nenechal Pán osamotených, hovorí ich skúsenosť: Najväčšie kríže ich detí vyriešil náš Pán. Tiež v ďalšej časti prednášky : Východiská z negatív vyššieho veku povedal : „Východiskom z negatív vyššieho veku je primeraná fyzická a duševná činnosť a nejaké sny do budúcnosti a najmä väčšie upnutie sa na Boha.“ Veľmi zdôraznil svoju veľkú životnú skúsenosť: „Pochopil som, že ak sa snažím opravdivo milovať, že sa už nemusím tak potláčať, premáhať, že to všetko ide oveľa ľahšie.“ Tiež, na viacerých miestach svojej prednášky vyslovil vďačnosť nášmu dobrotivému Pánu BOHU, za všetky milosti a ničím nezaslúžené dary za rodičov, manželku, deti, nevestu, vnučku, kňazov, duchovné vedenia, duchovné a iné spoločenstvá, za dostatok potrieb za dar slova Božieho, nad ktorým rozjímal od svojich 27. rokov. Tiež za poznanie, ktoré sa mu dostalo vďaka rôznym citátom. Podrobnejšie sa rozhovoril o požehnaní z ukrajinskej nevesty Ksénie. Až pri nej plne pochopil, že počúvať nestačí, lebo človek často pochopí ináč to, čo mu bolo zdieľané... Ich obohatenie zhrnul v nasledovnej vete. : Tým, že sa snažím vzájomne pochopiť, nastáva medzi nami zblíženie. Tiež sa zdôveril s najsilnejšími poslednými zážitkami o Janke: ... keď na Bohoslužbe Janka prijala Sviatosť oltárnu...videl som v jej tvári neopísateľné šťastie, tvár jej s v i e t i l a , a úžasne sa usmievala. ... Keď nastalo v byte ticho, pocítil som v mojom vnútri neopísateľný pokoj. ... ten pokoj som prežil práve v čase, keď Janka zomrela. (Janka ho vyžiarila). Aj vďaka vyššie uvedenému, neprežíval väčšiu bolesť zo straty Janky, ale povedal: Najväčšiu ľútosť cítim nad tým, že som Janke neprejavil viac nežnosti. Potom sa rozhovoril o potešení z narodenia a krstu vnučky Moniky a tiež z jej opatrovania a povedal: A tiež sa snažím u nej rozvíjať, nežnosť, úsmev a vyžarovanie lásky. V samotnom závere uviedol dva odkazy Jankinho života:
Žiť prítomnú chvíľu.
Prijať Krista a nechať sa ním premeniť.
Každý večer sa stretli vedúce páry skupín (ďalej len „VPS“). Na záver stretnutia sa prihovoril don Marián Valábek svojim večerným slovkom. Pán Boh stvoril človeka dokonalého nedokončeného.
2.júla 2024 – utorok:
Od tohto rána začali pred rannými chválami cvičiť pred budovou niektorí seniori pod vedením Veroniky Géciovej. Pripomenuli sme si výročie štyridsať ročných sviatostných manželov. Celý deň patril otcovi Vladimírovi Kutišovi, ktorému na začiatku dali požehnanie Janko a Anička Rajskí. Doobeda nám predniesol tému z listu Svätého Otca Františka k Tretiemu svetovému dňu starých rodičov a seniorov. Je krásne vidieť, ako sa tento rok slávenie Svetového dňa starých rodičov a seniorov zbližuje so slávením Svetového dňa mládeže; pri oboch sa pripomína Máriina náhlivosť (porov. v. 39), keď ide navštíviť Alžbetu, čo nás vedie k zamysleniu nad putom medzi mladými a starými. Pán dúfa, že mladí ľudia pri stretnutí so seniormi prijmú výzvu, aby si vážili pamäť a vďaka nim si uvedomia, že je darom byť súčasťou väčších dejín. Priateľstvo starého človeka pomáha mladému, aby svoj život nezúžil len na prítomnosť a uvedomil si, že nie všetko závisí od jeho schopností. Na druhej strane, prítomnosť mladých prináša starším ľuďom nádej, že to, čo zažili, sa nestratí a ich sny sa uskutočnia.
Mária bola naplnená Duchom svätým a odpovedá. Uvedomila si, prečo sa Pánovo milosrdenstvo šíri z pokolenia na pokolenie. Preto Mária priniesla Božie milosrdenstvo Alžbete. Čo sa stalo predtým? Lebo niečo sa muselo stať predtým. Aby sa milosrdenstvo šírilo, niekto musel niečo povedať predtým. Musel byť nejaký advent, muselo niečo prísť do života Márie. Lebo v živote prichádzajú výzvy, ktoré nás presahujú, nevieme, čo máme s nimi robiť a prvý moment, keď to príde na nás, máme strach. Pozrime sa do Lukáša, vidíme mladú Máriu, ako je v dome obyčajné Hebrejské dievča, isto by sa stratila medzi rovesníčkami a my na ňu pozeráme z tej nebeskej perspektívy, nie z tej ľudskej. To je taký paradox človeka a to je zaujímavé. Nás ťaží jednak bezvýznamný život bez Boha, že sme nepatrné zrnko prachu vo vesmíre. Na druhej strane nás ťaží ťarcha milosti Božej, lebo si uvedomuje, že v tomto vesmíre záleží na každom jednom čine, že každý náš čin je predĺžený do nekonečnosti, záleží na každom áno a nie. Lebo moje áno a nie, môže niečo zastaviť a niečo úžasné rozbehnúť. Tak sa pozrime na Máriu a vidíme, že prichádza anjel a Mária je zaskočená ťarchou milosti. Anjel jej hovorí – Raduj sa Mária, Pán s tebou, si plná milosti. A Mária sa bojí. Tak anjel hovorí – Neboj sa, našla si milosť u Boha, Boh vidí, že medzi tebou a radosťou, ktorá príde, leží strach. Nečudujme sa Panne Márií, lebo ak by sa to dozvedela velerada, predviedli by ju pred veleradu a tak by zomrela ona aj dieťa, ktoré čaká. Spravodliví by hádzali kamene. Anjel vlastne hovorí – Zostúpi na teba Duch, zatieni ťa moc Najvyššieho, dieťa bude sväté, bude to Boží syn. My tomu nechápeme, že má sa v tebe zrodiť život Boha? Smrteľná žena, ktorá má telo z hliny, má prijať nekonečno? Stvorená bytosť má niesť stvoriteľa? Smrteľná má niesť nesmrteľnosť ? Ako je to možne? Kde Mária nabrala tú odvahu? Odpovedala túto vetu – Som služobníčka Pána.......
Don Marián nám po prednáške vysvetlil, čo sú odpustky. Odpustenie časných trestov.
Po obede sme sa autami i pešo presunuli na Kalváriu, kde sme mali Kajúcnu pobožnosť a svätú omšu. Otec Vlado v homílii povedal: „Potrebujeme nabrať nový dych, Ježišov dych – Ducha Svätého. Duch Boží je na našu záchranu. Vzorom je pre nás Panna Mária. Ako žiť pre Ježiša ?
Aj my máme žiť pre Ježiša. Matka môjho Pána prichádza ku mne. Panna Mária je duchovnou matkou ľudstva. Dajte modlitbu na prvé miesto v rodine.“
3.júla 2024 – streda: Sviatok sv. apoštola Tomáša:
Ráno bola krátka oslava manželov, ktorí uzavreli sviatostné manželstvo pred štyridsiatimi piatimi rokmi. Patriarcha Jožko Holý čítal z Biblie príbeh o Noemi, ktorú zahrala Anička Vojteková, a jej dvoch neviest Rút stvárnenou Martou Belejovou a Orfy, ktorú zahrala Daniela Holá. A spolu udelili starozákonné požehnanie Igorovi a Ivetke Milanovcom, ktorí nám odprednášali Uzdravujúcu silu odpustenia. Manželia Milanovci sa v svojich spomienkach vrátili k situáciám, ktoré im ublížili a ukázali nám, ako sa dokázali vyrovnať s bolesťou, ktorú im spôsobili. Aby človek dokázal odpustiť, potrebuje najskôr pomenovať, KTO a AKO ho zranil. Odpustenie je proces, ktorý začína krivdou. Znamená to, že si uvedomíme, že sa stalo niečo zlé. Prvým krokom k odpusteniu je ROZHODNUTIE odpustiť. Potom nasleduje rôzne dlhé obdobie, kedy v sebe spracúvame, čo sa vlastne stalo. A až potom nasleduje samotné odpustenie v zmysle Kristovho: "Žehnajte tým, čo vám zle robia..." Ak chceme pokojne žiť, potrebujeme odpustenie. Zabudnutie k tomu nepotrebujeme. Sv. páter Pio povedal: "Odpustiť niekomu neznamená tolerovať jeho správanie. Neznamená to ani zabudnúť na to, ako ti ublížil a ani mu nedovoliť, aby ti znova ublížil." Musíme si však uvedomiť, že bez odpustenia nikdy nevyliečime svoje rany. Odpustenie znamená víťazstvo nad hnevom a sklamaním. Že je to ťažké? Áno. Ale pozrime sa na kríž a spomeňme si na Ježišove slová: "Otče, odpusť im, lebo..." A podľa Jeho príkladu odpúšťajme. Odpustenie je vstup do neba.
Spomenuli aj Pravidlo ošúpaného jabĺčka. Keď sa človek nahnevá, pretože mu ubližujú, miesto hnevu treba ošúpať jabĺčko, nakrájať ho a ponúknuť tomu, kto nás nahneval, alebo nám ublížil. Nečakať, že to urobia tí druhí, lebo oni možno o pravidle ošúpaného jabĺčka nepočuli. Ale jediná správna cesta ako kráčať v živote s Bohom je, vždy ponúknuť jablko tým, čo ma najviac zranili.
Tak šup, rež a rozdávaj. Miluj, slúž a odpúšťaj!
Po obede nám biblista a kňaz Mons. ThDr. Ing. Jozef Jančovič, SSL, PhD. porozprával ťažkú, ale zaujímavú tému Odpustenie hriechov vo Svätom písme a prax odpustkov v Cirkvi. Vstupom do témy bol edukatívny príbeh o prvej medializovanej eutanázii spáchanej presne pred 100 rokmi, kedy ju 15. júla 1924 v parížskej nemocnici vykonala poľská herečka Stanislava Umińska, keď z falošného súcitu zabila podaním dávkou liekov svojho partnera, maliara Jána
Zyznowského, ktorý trpel nevyliečiteľnou chorobou a ktorý ju k tomu vyzval. Postupné výčitky Stanislavy vo svedomí jej napriek tomu, že ju súd oslobodil a s podporou súdobej tlače prehlásil za nevinnú, nedali spávať. V podvedomí neustále hľadala duchovnú a psychickú pomoc. Stala sa opäť veriacou, jej hriech jej bol síce odpustený, no vo svojom živote si niesla „časné tresty“ za hriech eutanázie. Pre zabitie priateľa stále trpela mučivými následkami eutanázie, ktorú začala odčiňovať a naprávať tým, že sa obrátila k Bohu, bližšie sa k nemu primkla, zasvätila sa mu a pod menom Benigna aktívne pomáhala ženám prostitútkam prostredníctvom varšavského združenia Samaritánky. Neskôr začala robiť osvetu o obludnosti eutanázie a varovala pred ňou iných. Takto odčiňovala ťaživé dôsledky z eutanázie, hoc jej bol odpustená vina a večný trest za daný ťažký hriech vo svätej spovedi. Príbeh výborne ilustroval odpustkovú prax, ktorou sa odpúšťajú časné tresty pred Bohom za hriechy, ktorých vina je už zmytá. Časné tresty nie sú Bohom pridané ako dodatočne uložené trestné opatrenia, ale sú to následky hriechu spôsobujúce utrpenie a zaťaženosti v hriešnikovi samotnom. Základom odpustkov je svedectvo o odpustení, ktoré približuje množstvo textov, keď prezentuje milosrdenstvo Boha, ktorý odpúšťa hriechy človeku i spoločenstvu ľudí. Boli preto pútavo prezentované texty o zmierlivosti Boha k prvým rodičom po prvom páde v Gn 3, ale aj o mierom treste pre Kaina, vraha svojho brata Ábela a tiež formulu milosrdenstva v Ex 34,6-7 predstavenú v Písme po hriechu Izraela so zlatým teľaťom. Texty odkazujú na poklady Božieho milosrdenstva. Tento atribút Božieho milosrdenstva sa potvrdzuje aj v ďalších textoch o odpúšťaní realizovanom v Ježišovi Kristovi z Nového zákona (Lk 15,11-32; Mt 9,1-8). Náznak odpustkov za hriechy mŕtvych je jasne prítomný v texte 2 Mach 12,42-46, kde sa živí modlili za mŕtvych a priniesli v chráme za nich obety. Na podobnú prax poukazuje v Novom zákone záhadný text v 1 Kor 15,29, kde sa spomína zvláštna prax v prospech mŕtvych: krstenie živých za mŕtvych. V Cirkvi sa tento spôsob odčiňovania za časné tresty živých alebo mŕtvych hriešnikov začal viazať na náuku očistca, kde sa koná konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených. Učenie viery o očistci formulovala Cirkev najmä na Florentskom a Tridentskom koncile (15.-16. stor.). Práve téma odpustenia a odpustkov sa vo vrcholom stredoveku začala viazať na jubilejné roky (slávené od roku 1300 každých 50 a potom od 1475 aj každých 25 rokov). Jubilejný rok sa stal rokom nielen odpustenia hriechov, ale i trestov za hriechy. Na pozadí Starého zákona a Lv 25 sa stal jubilejný rok v Cirkvi, rokom zmierenia medzi protivníkmi, obrátenia a prijatia sviatosti zmierenia a následne aj časom solidarity, nádeje, spravodlivosti a záväzku slúžiť Bohu s radosťou a v pokoji. Jubilejný rok sa slávi riadne, ak pripadá na obdobie po uplynutí stanoveného počtu rokov (2000 a 2025), alebo mimoriadne, ak je vyhlásený pre nejakú výnimočnú udalosť. Pápež Bonifác VIII. vydal k jubilejnému roku 1300 bulu Antiquorum habet fida relatio;, v ktorej sa odvolával nejasne na precedens minulých vekov, keď vyhlásil „ ...najúplnejšie, odpustenie všetkých ich hriechov“ u tých, ktorí splnia určité podmienky. Tie spočívali v tom, že kajúcnici sa vyspovedali zo svojich hriechov a tiež navštívili baziliky svätého Petra a svätého Pavla v Ríme aspoň raz denne po dobu pätnástich dní. Odpustky teda súviseli spočiatku s púťou do Ríma, no neskôr sa začali uplatňovať na širšiu kajúcu prax a žiaľ ich výklad bol ku koncu stredoveku zneužitý, čo dalo do chodu Lutherovu reformu. Cirkev dnes prax odpustkov matersky rozšírila. Svätý Otec František cez Apoštolskú penitenciáriu udelil farnosti Banská Štiavnica možnosť získať úplné odpustky pre živých i mŕtvych (po sv. spovedi, sv. prijímaní a modlitby za Svätého Otca) pri výstupe na Kalváriu a účasti na liturgických sláveniach aj mimo nich, pre väčší duchovný úžitok veriacich farnosti, ako aj všetkých pútnikov, na najbližších 7 rokov (od 29. februára 2024). Ako môžeme chápať modlitbu a skutky potrebné na získanie odpustkov. Netreba ich chápať tak, že si chceme nakloniť prísneho Boha, aby sa konečne zmiloval. Akože by sme si mohli predstavovať samých, že budeme láskavejší; ako ten, ktorý je sám dobrý? Je to tak, že naša dobrota prejavujúca sa v modlitbe a v konaní predpísaných skutkoch je účasťou na Božej dobrote. Skutočne - Boh je taký dobrý a chce si nás tak veľmi uctiť aj tým, že z nás robí svojich spolupracovníkov v diele milosrdenstva. Mohol by to robiť aj bez nás, ale chce to robiť s nami, aby sme boli šťastnejší aj vďaka tomu, že smieme pomáhať očisťovaním a odčiňovaním za hriechy sebe, ale aj naším milovaným zosnulým.
Na svätej omši v homílii Mons. Jančovič hovoril o neveriacom apoštolovi Tomášovi, ktorý povedal: „Pán môj a Boh môj“. Kde sa v Biblii spomína meno svätého Tomáša ? V Jánovom evanjeliu sa spomína trikrát.
Po večeri sme mali modlitby za potreby v skupinkách.
4.júla 2024 – štvrtok:
Deň sme začali svätou omšou už o 6,45 hodine. Jej hlavným celebrantom bol otec Rasťo Dzurjovčin. V homílii hovoril o misii a spomenul aj misiu svätých Cyrila a Metoda. Každý máme svoju misiu v živote. Otec Vlado Kutiš prispel myšlienkou: „Boh ťa nikdy nebude viesť tam, kde by ťa nezahŕňal svojou milosťou“. Po raňajkách odišli kvôli iným povinnostiam otcovia Jožko Hlaváč a Vlado Kutiš. Naši vedúci Karol a Evka Pekárovci poďakovali pani riaditeľke školy Viere Gregáňovej, pani vedúcej internátu Milene Sentinekovej a pani vedúcej kuchyne Andrei Bačíkovej. 50. výročie sviatostného manželstva by dnes oslavovali vdovy Mária Dravecká a Anička Vojtková a 55. výročie vdova Mária Pondušová. Pozdravili nás Jožko a Martuška Páleníkovci , ktorí sa tento rok nemohli letného kurzu zúčastniť. Jožko nám ako darček poslal tajničku. Zaznelo aj Slovo pre dnešný deň od dona Mariána. Patriarchovia Janko a Anička Rajskí nám pripomenuli kráľa Dávida a udelili starozákonné požehnanie Lackovi a Márii Baránkovcom, ktorí nás obohatili témou „Vyjadrovanie pocitov“. Ako ich prežívajú v seniorskom veku. Definovali pojmy emócie, city, pocity. Pocit predchádza myšlienka. Sú rozdielnosti vo vyjadrovaní a vnímaní pocitov. Rozdiely sú aj v prežívaní pocitov po rokoch v manželstve. Zadržiavaním pocitov postupne vzniká zloba a agresivita, okolo nás rastie múr osamotenosti, čo spôsobuje vnútorné zranenia a depresie. Každá depresia zvyčajne súvisí s nejakou zlobou, ktorú som nemohol prejaviť. Názorne nám predviedli, ako to funguje v praxi. Majka „nakladala“ Lackovi, on nafúkol balón, ktorý praskol. A druhý pokus: nafúkol a sfúkol: zmierenie. Alebo buchol po fľaši a rozbil ju. Potom nám pustili krátke videá s Vrabcovcami a Igazovcami, dlhoročnými manželákmi, ktorí nám povedali, aké pravdy objavili po rokoch a ako slúžia jeden druhému.
Po obede sme mali voľný poldeň, ktorý každý manželský pár využil po svojom, po čom túžil, čo mal rád. Najviac sa objavovali krásy Banskej Štiavnice a blízkeho okolia.
Večer až do polnoci bola vyložená Sviatosť Oltárna k adorácii.
5.júla 2024 – piatok: Sviatok svätých Cyrila a Metoda:
Krížovky Jožka Páleníka vyhrali manželia Dano a Mária Cakovci a Karol a Janka Hričovskí. Jožko a Daniela Holí krížovku vylúštili, ale poslali výsledok predčasne, čiže sa nezapojili do súťaže. Slovko dona Mariána: Ak sa postarám o svoje druhé ja, postarám sa aj o svoje prvé ja, čiže o mňa. Manželia by sa mali modliť, čítať Sv.Písmo, často prijímať Eucharistiu, byť rezistentní čiže mať odpor voči zlu, kreatívni ..... Janko a Anička Rajskí si vyzliekli rúcha patriarchov. Prešli celou históriou od Adama a Evy ku Svätej rodine: k sv.Jozefovi, k Panne Márii a k Pánovi Ježišovi a pozvali Albína a Máriu Kolkovcov, ktorí nám predniesli Bližšie k sebe. Sú manželmi 46 rokov a majú 4 dospelé deti a 8 vnúčat. Majú „firmu“ ALMAKO čiže Albína a Márie Kolkovcov. Posunuli sa bližšie k sebe? Božím snom je – zjednotiť ich (nás) vo svojej láske. Sviatostné manželstvo je dar pre naše posvätenie a spásu a tiež, aby sme boli svedkami pre okolie, ale predovšetkým vo vlastnej rodine. V dnešnej dobe to platí dvojnásobne. Spomenuli rôzne druhy lásky a v rámci Teológie tela svätého Jána Pavla II. prvotnú samotu, prvotnú jednotu a prvotnú nahotu, dar a jeho prijatie, snubnú lásku, ktorá spája muža a ženu do úplnej jednoty na úrovni tela, duše i ducha čiže schopnosť milovať druhého pre neho samotného a schopnosť darovať sa mu. Takýto bol a stále je plán Boha s mužom a ženou – byť si navzájom darom a vytvárať jednotu v láske, ktorá nás vedie k Bohu. Dotkli sa pocitov, citov, emócií, ich uvádzanie do vzájomného vzťahu. Potrebovali sa učiť vyjadriť to, čo cítili bez toho, aby jeden druhého zranil a používať jazykové prostriedky a spôsob reči, ktorý je pre druhého ľahšie prijateľný aj pri náročnom obsahu. Toto nám všetkým kladie na srdce pápež František. Problémom pre nich bol prijať prirodzenú odlišnosť. Lebo rozdielnosť nechápali ako dar. Máme milovať manžela / manželku takého, aký je a taký je pre mňa darom a máme pracovať hlavne na sebe a meniť v prvom rade seba – a to je to najťažšie. Obidvaja sa aj teraz učia milovať jeden druhého bezpodmienečnou láskou, lebo staroba prináša nové výzvy, s ktorými sa treba popasovať. Sv. Otec František nám v exhortácii Amoris laetitia pripomína, že sviatosť manželstva je nám v prvom rade daná na zdokonalenie sa v láske. Podrobne rozoberá hymnus na lásku od sv. apoštola Pavla, ktorý vymenúva, aké sú vlastnosti opravdivej lásky. Potom pouvažovali nad jednotlivými vlastnosťami lásky a ako sa odrazili v ich vzťahu. Ďalšími prekážkami v našom zbližovaní sú dôsledky hriechov, zranení, nezrelosť. Elias Vella odporúča modliť sa za uzdravenie týchto zranení. Božím zámerom o manželstve bolo najhlbším možným spôsobom prepojiť dva životy a vytvoriť novú jednotu. Láska nás má zjednocovať vo všetkých oblastiach a toto zjednotenie nám má prinášať pocit uspokojenia a naplnenia. Avšak toto nové spoločenstvo má dve strany, ktorými sú identita a rozdielnosť. Treba odkomunikovať svoj ženský a mužský svet jeden druhému. Kolkovci sa dotkli aj napĺňania potrieb manželov (každý z nás má iný jazyk lásky), pozornosti (pre ženu je pozornosťou všetko, čo smeruje k jej srdcu a pre muža to, čo smeruje k jeho telu), sexuality (zdravý a spokojný sexuálny život prináša do manželstva veľa dobrého. Niekedy je však potrebné prijať i situáciu, keď v dôsledku choroby, alebo iných okolností tento rozmer vzťahu už nie je možný. Aj na takúto situáciu pamätajme v modlitbe už teraz, aby sme ju dokázali prijať a s Božou milosťou dôstojne žiť.) Ich osobné svedectvá striedala potrebná teória. A na záver citovali slová pápeža Františka: „Ak chceme rásť v láske a deň za dňom budovať náš vzťah, nie je to možné, ak nebudeme vzývať Ducha Svätého, ak každý deň nebudeme volať po jeho milosti, ak nebudeme hľadať jeho nadprirodzenú silu, ak nebudeme od neho úzkostlivo žiadať, aby vylial svoj oheň na našu lásku – aby ju posilnil, usmernil a premenil v každej novej situácií.“
Tak toto si nezabúdajme vyprosovať! Len tak sa bude naša láska stávať viditeľnou prítomnosťou Božej lásky vo svete.
Po obede sme mali v Lesníckom arboréte Kysihýbeľ štátnicu. Premiestnili sme sa tam väčšinou autami. Ale zopár jednotlivcov prišlo pešo. Na stanovištiach sme vytiahli otázky a vo dvojiciach sme si na ne odpovedali. Nakoniec sme sa občerstvili v Junior klube, kde slúžili Peter a Gabika Huliakovci. Po presune späť do internátu nás vítali Jožko a Magdalénka Krutákovci, ktorí nám odovzdali diplom o úspešnom absolvovaní štátnic. Grafický návrh diplomu MSS 2024 opäť pripravila Milka Bocková z Ružomberka. Vít Géci zabezpečil hudobný sprievod pri odchode i príchode zo štátnice. Nasledovalo fotenie a slávnostná svätá omša s obnovou manželských sľubov, ktorú celebroval don Marián Valábek spolu s otcom Rasťom Dzurjovčinom. Po slávnostnej večeri sme mali už tradičný a zaujímavý vedomostný kvíz z piatich oblastí: skratky, Cyril a Metod, Jubilejný rok, šport a inverzný test: Ku správnej odpovedi nájdi správnu otázku, ktorý opäť pripravil Karol Pekár. Súťažili všetky skupinky tohtoročného kurzu. Kvíz bol veľmi vyrovnaný, lebo každá skupinka sa snažila vyhrať. Napokon zvíťazili Bernátovci, Ficíkovci, S.Kužela a I.Beňačková, ktorí mali 23 správnych odpovedí z 25. Na druhom mieste skončili dve skupinky s rovnakým súčtom správnych odpovedí 22: Čerňanskí, Jarošovci, don M.Valábek a Bittšanskí, Šálekovci a otec R.Dzurjovčin. Najnáročnejšia téma bol šport, kde bolo len 57 správnych odpovedí zo 75 možných. A zase naopak, najviac sme sa popasovali s témou skratky: 65/75. Najnáročnejšia úloha bol koniec jubilejného roku 2000 = 6.1.2001: 7 správnych odpovedí z 15 možných. Naopak 100% odpovede boli na 6 otázok: skratka OPBH, starogermánčina nebol liturgický jazyk, Konštantín a Metod boli bratia, najväčší C + M kostol je v Terchovej, vo Fínsku vznikli Manželské stretnutia, MSS začali 1.septembra 2014. Víťazi boli obdarení drobnými darčekmi a špeciálnou prémiou, právo si vybrať prednášku na MSS 2025.
Po skončení kvízu všetkých pobavil Stanko Kužela, ktorý chrlil vtipy a vtipné historky ako z rukáva.
6.júla 2024 – sobota:
Po rozcvičke s Veronikou Géciovou, ranných chválach, raňajkách a slovku dona Mariána o sviatostiach nasledoval blok svedectiev, postrehov, ďakovaní, odporúčaní. Tento blok uvádzali Lacko a Majka Baránkovci. Povedali prečo vznikli MSS. Poďakovali VPS-kám plus Aničke Vojtekovej a Márii Draveckej. Janko a Anička Rajskí poďakovali Baránkovcom za kreativitu, lebo MSS sú svetový unikát. M.Dravecká a A.Vojteková spolu s ostatnými vdovami premodlili vyše 60 prosieb. Prednášky tnú do živého, lebo sú prežité a hlboko duchovné. Poďakovanie prednášajúcim. Danka Holá porozprávala, čo zažili s Jožkom na tomto kurze. Pozvala všetkých na večné sľuby dcéry – saleziánky a Jozef to platí. Tohtoročný kurz MSS bol radostný. MSS nie je o egách, do služby nás pozýva Pán, obdarovávame sa navzájom. Na pódium postupne prichádzali nosiči vody Peter a Gabika Huliakovci, Mária Caková, Stanko a Majka Veselskí, Jožko a Anka Ficíkovci, Miroslav a Gabriela Bradovkovci (povedali: Nájde Syn človeka vieru, keď príde na Zem ? Áno, nech príde na MSS), otec Rasťo Dzurjovčin, don Marián Valábek (Keď nám bude 77 liet, bude hlava šedivieť, keď nám bude 88 liet, bude nám hlava plešivieť, keď nám bude 99 liet bude hlava práchnivieť.) ..... Poďakovanie Albínovi a Majke Kolkovcom za ranné chvály.
Niektorí muži a ženy chodili skoro ráno plávať. Súťaž v plávaní vyhral Jožko Kruták čiže je „kapor“ MSS. V ženách vyhrala Hela Šáleková.
Rollupy MSS - sieň slávy. Baránkovci pripravili ďalšie rollupy z dvoch ročníkov. Takže v súčasnosti ich máme 8. A pracujú na ďalších.
Neoddeliteľnou súčasťou tohtoročného letného kurzu MSS bola hudobná a spevácka skupina. Sú to nadšenci pre hudbu, ktorí robili radosť všetkým manželákom pred prednáškami i počas svätých omší, pri gratuláciách jubilujúcim párom. Opäť pod vedením Majky Baránkovej spievali: Mária Veselská, Karla Kočalková, Jožko Ivanič, Stanko Kužela, Daniel Daniš, Marta Jarošová, Anka Ficíková, Terka Hujová. Na varhanoch hrali a spievali: Stanko Veselský a Zuzana Marcinová, gitara a spev Vít Géci.
V Adresári MSS 2024 sme zistili, že
Najviac mužov malo meno Jozef: 7 x, Vladimír: 5 x, Ján: 4 x a Peter: 3 x,
Najviac žien malo meno Anna: 11 x, Mária: 9 x a Marta: 4 x.
Najviac manželákov – seniorov bolo opäť z Bratislavy: 13, zo Žiliny: 6, z Trenčína: 5 a z Trnavy, Konskej a z Dubnice nad Váhom: 3.
Počas kurzu sme mali k dispozícii kaplnku s Eucharistiou, o ktorú sa starali Peter a Gabika Huliakovci.
Hlavnou fotografkou bola Marta Belejová, ktorej pomáhali Julo Bročko a Mária Danišová.
Naše sestry vdovy ako každoročne ponúkali službu modlitieb za naše úmysly.
V sále boli košíčky, kde seniori mohli poďakovať prednášateľom za ich službu.
Opäť, ako každý rok, Vlado a Zitka Grigarovci vyrobili džemíky z vlastnej záhrady a podarovali ich manželákom.
Okrem ranného plávania a cvičenia bola možnosť si zahrať aj stolný tenis, kde bola veľmi aktívna Veronika Géciová.
Záverečnú svätú omšu celebroval don Marián Valábek spolu s Rasťom Dzurjovčinom. A v homílii hovoril aj o nádeji. Deti sú Boží dar. Sme povolaní stretávať sa. Sme pútnikmi. Ježiš začína svoje účinkovanie na svadbe v Káne. Uprostred sveta sa potrebujeme milovať ako ruský pútnik. Tento rok je rok modlitby. Každý vie, aké ťažké je zaľúbiť sa, ale aké ťažké je mať rád.
Zaznela pieseň: „Môj Pane, aj na mňa si sa pozrel.“
„Je pred nami jubilejný rok 2025. Choďte v mene Božom a žite svoje sviatostné manželstvo.“
Pieseň „Spoj nás v jedno Pane !“ nás všetkých spojila v jeden kompaktný celok fyzicky nielen rukami, ale najmä srdcom a rozumom. Tvoríme časť jednej veľkej rodiny Manželských stretnutí.
Balenie, lúčenie a cesta domov. Domov sme si odniesli veľa spomienok, informácií, nových podnetov, predsavzatí, nadviazali nové priateľstvá, ale najmä uistenie, že Boh nás miluje a je stále s nami. Sme vo víťaznom Božom tíme a toto posolstvo šírme ďalej medzi ľuďmi.
Štatistika:
MSS 2024 sa zúčastnilo 40 manželských párov.
Vdov bolo 11, 1 vdovec,
Skupiniek bolo 15, z toho 2 zložené z vdov.
Katka Galmišová ako slúžiaca účastníčka,
Štyria kňazi: don Marián Valábek, otec Rasťo Dzurjovčin, otec Vlado Kutiš, otec Jožko Hlaváč, plus jeden hosť kňaz Jozef Jančovič.
Celkom nás bolo 98.
Peter Serafín opäť pripravil zbierku citátov, myšlienok pod názvom: „Amoris laetícia – MSS 2024“.
Veľké ďakujem patrí nášmu vedeniu MSS: Karol a Evka Pekárovci, Lacko a Majka Baránkovci, Jožko a Magdalenka Krutákovci, Vladko a Anička Gabčíkovci, Marianka Fϋlӧpová a don Marián Valábek, ktoré pracovalo celý rok, VPS-kám, kňazom, prednášateľom a všetkým už spomenutým manželom alebo jednotlivcom, ktorí sa akoukoľvek formou spolupodieľali za prípravu konferencie, za organizáciu kurzu, ale najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu za náš život, že môžeme žiť tu a teraz, za vieru, za lásku, za vzťahy, za MS a MSS.
Myšlienky:
Igor a Ivetka Milanovci: Uzdravujúca silu odpustenia: "Slabí nikdy nemôžu odpustiť. Odpustenie je výsada silných." Mahátma Gándhí
Igor a Ivetka Milanovci: Uzdravujúca silu odpustenia: "Prosiť o odpustenie znamená odpustiť. Oboje ide ruka v ruke, nedajú sa oddeliť. Odpúšťajme aspoň z vlastného záujmu. Áno, odpúšťajme, lebo ak ja neodpustím, ani mne nebude odpustené." sv. Otec František
Igor a Ivetka Milanovci: Uzdravujúca silu odpustenia: „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj vám odpustí váš nebeský Otec“ IN: Matúš 6, 14
Albín a Mária Kolkovci: Bližšie k sebe: „Láska je čosi, čo sa nedá naučiť. A predsa nie je nič dôležitejšie, ako sa jej učiť.“ sv. Ján Pavol II.
Albín a Mária Kolkovci: Bližšie k sebe: Vzájomne sa môžeme milovať len preto, lebo sme najprv milovaní Bohom. Benedikt XVI.
Albín a Mária Kolkovci: Bližšie k sebe: Dialóg je privilegovaná a nenahraditeľná forma prežívania, vyjadrovania a dozrievania lásky v manželstve i rodinnom živote. sv. Otec František
Albín a Mária Kolkovci: Bližšie k sebe: Láska, ktorá nerastie, začína byť ohrozená – a rásť môže iba v zhode s Božou milosťou prostredníctvom skutkov lásky, častejšími skutkami náklonnosti, intenzívnejšími, štedrejšími, nežnejšími, radostnejšími. sv. Otec František
Aforizmy:
Starnúť začíname, keď rezignujeme na mladosť. Winston Churchill
Starnú len ľudia bez zásad. Karl Ludwig Bôrne
Starnutie nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý zaneprázdnený človek naozaj nemá čas. André .Maurois
Mladá generácia má pocit, že s ňou prichádza lepší svet. Stará garda má pocit, že s ňou lepší svet odchádza. Karel Čapek
Krásni mladí ľudia sú hračka prírody, ale krásni starí ľudia sú umelecké diela. Johann Wolfgang Goethe
Bohužiaľ: byť starým je jediný spôsob, ako dlho žiť. F.Lesseps
Každý chce dlho žiť, ale nikto nechce byť starý. Jonathan Swift
Staroba je detstvo – ale bez ilúzií. J. Roux
Mladosť prestáva egoizmom, staroba sa začína životom pre iných. Arthur Schopenhauer
Nikto nemiluje život tak ako starý človek. Sofokles
Vlado a Zitka Grigarovci
Fotky manželských párov
Augustínovci Vladimír a Eva
Baránkovci Ladislav a Mária
Bernátovci Martin a Marta
Bittšanskí Ladislav a Alžbeta
Bradovkovci Miroslav a Gabriela
Bročkovci Július a Emília
Cakovci Daniel a Mária
Chlebanovci Jan a Anka
Chmeliarovci Pavol a Anna
Danišovci Daniel a Mária
Dravecká Mária
Ficikovci Jozef a Anna
Gabčíkovci Vladimír a Anna
Grigarovci Vladimír a Zita
Géciovci Vít a Veronika
Haviarovci Miroslav a Beáta
Haydenovci Marián a Terézia
Holí Jozef a Daniela
Horváthová Elena
Hribľanová Anna
Hričovskí Karol a Jana
Hujovci Jozef a Terézia
Huliakovci Peter a Gabika
Ivaničovci Jozef a Monika
Jarošovci Vladimír a Marta
Kolkovci Albín a Mária
Kolárová Anastázia
Kováčikovci Emil a Božena
Kočalkovci František a Karla
Krutákovci Jozef a Magdaléna
Kubištelovci Stanislav a Zdenka
Kužela Stanislav a Iveta Beňačková
Marcinovci Ján a Zuzana
Milanovci Igor a Iveta
Mliečkovci Marián a Mária
Pekárovci Karol a Eva
Rajskí Ján a Anna
Serafín Peter
Turzovci Jaroslav a Marta
Urbanovci František a Silvia
Veselskí Stanislav a Mária
Čerňanskí Ján a Katarína
Ľubuškí Peter a Anna
Šumichrastovci Jozef a Mária
Šálekovci Ladislav a Helena
Fotky skupiniek
Fotky - Nedeľa
Fotky - Pondelok
Fotky - Útorok
Fotky - Streda
Fotky - Štvrtok
Fotky - Piatok
Fotky - Soota
Warning: No images in specified directory. Please check the directory!
Debug: specified directory - https://www.mstretnutia.sk/images/2024/mss/soota