Druhý turnus MS 2016 sa uskutočnil tentoraz v netradičnom termíne - začiatkom augusta. Dôvodom posunu termínu boli svetové dni mládeže v Krakove, na ktorých sa zúčastnila veľká časť animátorov. A skutočne - animátori prišli nabití energiou a povzbudení príhovormi svätého otca Františka, ktorý ich v Krakove povzbudzoval práve do služby iným a nie k sedeniu na kanape. Patrí im veľká vďaka, lebo bez nich by manželáky neboli.
Turnusu sa zúčastnilo 641 osôb: 136 manželských párov (z toho 45 nových), ktoré si so sebou priviezli 256 detí. O deti sa staralo 103 animátorov pod taktovkou hlavnej animátorky Lydky Čeledovej. Slúžilo nám 6 kňazov a zúčastnili sa aj dvaja seminaristi z Badína, ktorí sa zhodli na tom, že tento týždeň bol pre nich veľkým povzbudením pri ich príprave na kňazskú službu. O fungovanie našich materiálnych potrieb sa okrem personálu študentského domova Univerzity Mateja Bela starala aj naša hospodárka Alenka, ktorá nám s láskou takto slúži už roky.
Aj druhý turnus sa niesol celý v znamení mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva a bol na skutky milosrdenstva patrične bohatý. Mali sme aj tú istú symbolickú "bránu milosrdenstva", ako prvý turnus.
Priebeh programu pre manželov aj detské skupinky bol „tradičný“ a predsa, ako každý rok iný, lebo v slovníku manželských stretnutí „to isté“, nikdy „to isté“ nie je.
Konal sa i futbalový zápas otcovia - animátori. Hlavne animátorom na ňom záležalo - žeby preto, že chceli napraviť prehru, ktorú utrpeli na prvom turnuse? Nech boli pohnútky akékoľvek, ale neodškriepiteľným faktom je, že na našom turnuse zvíťazili 4:2 a nás to teší presne tak, ako keby vyhrali otcovia – veď sú to predsa naše deti 
.
Aj manželácka kapela fungovala a s ubiehajúcim týždňom sa postupne rozrastala o nové talenty a zlepšovala svoje výkony tak, ako sme na MS zvyknutí. Tento rok sa o jej vysokú úroveň pričinili v úlohe kapelníkov manželia Andrejka a Peter Hercegovci.
Tak isto tradične sa konal vo štvrtok večer detský program, ktorí pripravili animátori spolu s deťmi pre rodičov. Ako sa vyjadril po programe jeden z oteckov - bola to čistá radosť pre radosť. Bez akéhokoľvek komerčného podtónu, pripravená iba z lásky.
Celý týždeň najlepšie vystihovalo heslo, ktoré sme svojho času niesli na tričkách počas pochodu za život: "Radosť zo života". Skutočne v tomto požehnanom posvätnom priestore, odtienení od starostí všedných dní, sme všetci pociťovali, akým požehnaním sú manželstvá, deti a celé rodiny. Hlbšie sme si uvedomovali, čo všetko sú, alebo môžu byť, skutky milosrdenstva, ktoré sme mali v aule denne pred očami - či v písme, či v obrazoch. Rozchádzali sme sa všetci osviežení, povzbudení a odhodlaní pokračovať v konaní skutkov milosrdenstva a lásky aj doma a všade, kde budeme.
