Ani sa to nezdá, ale Manželské stretnutia na Slovensku majú tento rok svoje 15. výročie a v dvoch turnusoch sa teraz konali už po šiesty raz.
Do známeho prostredia internátu Univerzity Mateja Bela sa účastníci 2.turnusu začali schádzať v sobotu 19. júla 2008. Poniektorí boli natoľko nedočkaví, že predbehli dokonca aj nás organizátorov, čo však malo tú výhodu, že nám pomohli so všetkým, čo treba na internáte spraviť, aby bol pripravený na príchod svojich prechodných obyvateľov.
Postupne sme sa poschádzali a od nedeľného poobedia sme vhupli do pravidelného programu – odovzdávanie detí, prednáška, skupinka, vyberanie detí, medzitým nejaké to jedlo a ak popri ďalších doplnkových programoch zostal čas, tak aj spánok na oddych.
Aj kapela sa sformovala veľmi rýchlo a či to už bolo schopnosťami jej hlavného kapelníka Maroša Kubeša alebo je tajomstvo niekde inde, boli proste vynikajúci a od začiatku plnili svoju nezastupiteľnú úlohu.
Prednášky nás nesmierne obohatili, lebo boli skutočnými osobnými svedectvami o životoch našich kamarátov, ktorí sa dokázali podeliť o pekné i ťažké chvíle, čo prežili. A aj keď mnohé z toho bolo povedané úsmevne a veľa sme sa nasmiali, všetci sme vedeli, že ide o dôležité a vážne veci, lebo pekný a trvácny vzťah manželov je prvým a nevyhnutným predpokladom zdravej rodiny – a o to nám na manželských stretnutiach ide. Pritom je dôležité vedieť, že nie sme sami, ktorým sa niečo nedarí, či máme problémy. A keď sa napríklad dozviete, že aj taká sangvinicko-flegmatická extrovertná inovátorka a cholericko-melancholický introvertný adaptor žijú v krásnom manželstve napriek psychologicko teoretickým predpokladom, že to dlhodobo nemôže vyjsť, tak je to silné povzbudenie.
Ako obyčajne, kňazi boli k dispozícii každému, kto sa potreboval porozprávať, či poradiť alebo vykonať si sviatosť zmierenia.
Aj kaplnka počas nočných adorácií bola tento rok akási plnšia ako po iné roky a veru, ak chcel mať niekto väčšie „súkromie“, tak bolo treba prísť hlboko v noci.
V prostredí, kde sa dá vidieť a počuť toľko povzbudení, navyše s možnosťou pristúpenia k sviatostiam, či čerpať silu v poklone pred vyloženou Eucharistiou sa dá urobiť veľa – aj s ťažkým a zanedbaným životom a vzťahom. A veľa sa aj dialo, za čo patrí vďaka predovšetkým tomu Najvyššiemu i mnohým obetavým VPS-kám, ktoré neľutovali čas a energiu vo svojej službe.
Týždeň plynul väčšine z nás veľmi rýchlo – až tak rýchlo, že sme nemali dosť času porozprávať sa so všetkými, čo by sme chceli (asi rady v jedálni neboli dosť dlhé) a už sme boli pred poslednou prednáškou a záverečnou skúškou – maturitou.
To, že sme v roku sv. Pavla sa prejavilo aj v jeho myšlienkach, ktorými bola obohatená tohtoročná trasa maturity. Viedla síce starými cestičkami, ale ako vždy, tak aj teraz bola jedinečná, lebo je individuálnym vyvrcholením celého týždňa pre každého z nás a máme si na nej so svojim manželom/manželkou, čo povedať.
A ak sme odchádzali s poznaním, že život by mohol a mal byť aj o inom, ako o každodennom a neustálom naháňaní sa, pri ktorom niet času na manžela/manželku, či deti, tak sme v Bystrici neboli zbytočne.
Veľká vďaka Pánovi a všetkým, čo sa akýmkoľvek spôsobom zapojili a prispeli k tomu, aby sme mohli prežiť tento hodnotný týždeň.
Pre tých, čo majú radi čísla a štatistiky vyzeral 2.turnus MS 2008 takto:
- 2. turnus trval od 19.7. do 27.7.2008
- Všetkých spolu nás bolo 663 (bez nových človiečikov v bruškách svojich mamičiek).
- Zúčastnilo sa 135 párov (z toho 28 nových), ktoré prišli zo 64 obcí Slovenska a jednej v Srbsku: 36 – Bratislava, 6 – Trnava, 5 – Nitra, 4 – Dolná Súča, Košice, Žilina, 1 – Selenča v Srbsku
- Detí bolo 277 z toho 54 bábätiek a 223 v skupinkách a staralo sa o ne 104 animátorov pod starostlivým dohľadom hlavnej animátorky Lydky Čeledovej.
- 6 najmenších detí sa narodilo v roku 2008 a z nich najmladší bol Matej Neviďanský, ktorý sa narodil 3.5.2008.
- Vek mužov bol v rozpätí 25 – 74 rokov.
- Vek žien podobne medzi 25 – 72 rokmi.
- Najmladšie manželstvo malo iba 6 mesiacov a na druhej strane sme mali medzi sebou jubilantov, ktorí tento rok oslávia 50 rokov spoločného života.
- Až 15 mužov malo meno Peter (11,1% zúčastnených manželov), za nimi s počtom 11 bolo Jozefov a 8 Stanislavov.
- V ženských menách bolo v počte 13 najviac zastúpené meno Jana (9,5% zúčastnených manželiek) a potom nasledovalo 12 Márií a 10 Katiek.
- V duchovnej oblasti sa o nás staralo 8 kňazov – 6 slúžilo manželom (don Marián Valábek, don Jozef Dömény, don Juraj Malý, don Juraj Benca, don Vlado Baxa a Jozef Možiešik) a 2 animátorom (don Martin Rožek a don Laco Baranyai)
- Opäť bola s nami aj naša zabehnutá dvojica lekárka a hospodárka – Katka Mrázová a Alenka Hajdinová, ktoré s nami chodia od začiatku druhého turnusu a sme radi, že ich máme a že im je s nami dobre.
- Členov kapely spočítať možné nebolo, tak zostaňme pri tom, že ich bolo veľmi veľa.
- 64 na všetko odhodlaných mužov (aspoň sa tak tvárili) v čase i nečase strážilo v noci naše autá, ktorých bolo 115.
- Výťahy na internáte boli, ako obyčajne štyri, ale neobyčajné bolo to, že tentoraz fungovali.
A to by hádam aj mohlo stačiť, hoci by sa dalo ešte dosť dlho pokračovať, ale nie je cieľom v množstve čísel utopiť podstatu a cieľ MS. A tak dúfam, že mnohí sme našli to, čo sme hľadali, či dúfali nájsť, že sme posunuli naše manželstvá aspoň o kúsok k lepšiemu. Možno sa to nepodarilo každému, tak na seba nezabúdajme a vyprosujme si navzájom pomoc od toho, ktorý môže pomôcť – avšak iba vtedy, ak chceme my.
Všetkým všetko dobré - Juraj Polakovič