V dňoch 20.-22.5.2005 sa v rekreačnom zariadení Podskalie v Súľovských vrchoch, v čarokrásnej prírode neďaleko Považskej Bystrice uskutočnila obnova mužov s americkým františkánom otcom Richardom Rohrom, ktorý u nás začal svoje európske turné. Bola to piata obnova, ktorú zorganizovali muži z Manželských stretnutí. Bolo iná ako predchádzajúce štyri. Zúčastnilo sa jej 211 mužov vo veku od 16 do 75 rokov, z toho 48 mužov malo menej ako 30 rokov a z nich bolo veľa slobodných. Muži boli zo všetkých kútov Slovenska, z Českej republiky prišlo 30 priateľov, 1 z Mníchova a 1 dokonca zo Štrasburgu. O naše duchovné potreby sa staralo 5 kňazov: traja saleziáni: Štefan Wallner, Pavol Dzivý, Jozef Luscoň, kapucín Štefan Macura a diecézny kňaz z Trenčína Juraj Križan. V piatok po registrácii, večeri, privítaní a organizačných pokynoch sme si vypočuli prvú prednášku Richarda Rohra „Hlad po otcoch“, kde sa dotkol aj témy zranenia po otcoch. Potom sme sa stretli v 27 skupinkách, kde sme vytvorili malé bratstvá s Bohom a navzájom sme sa počúvali. Večer sme zakončili svätou omšou. Unavení sme sa ponorili do sladkého spánku, ktorý nám trocha rušila veľká zima. V sobotu sme začali svätou omšou a raňajkami. Potom nám otec Richard prednášal o „Kontemplácii“ a „Duchovnej ceste muža.“ Nasledovalo ticho, kde sme nemali rozmýšľať, len sa pozerať. A to bolo pre niektorých mužov najväčší problém. Po hodinovom tichu sme sa opäť stretli v skupinkách. Snažili sme sa vyjadrovať svoje pocity a nie neosobné intelektuálne úvahy, konštatovania a hodnotenia. Po obede nám otec Rohr porozprával o „Tajomstve náboženského premenenia“, o našom pravom a nepravom ja. Opäť bolo ticho a samota. Potom sme v skupinách rozoberali, čo z prednášky v nás rezonuje, hovorí k nám alebo naopak, čo z toho, čo sme počuli, v nás vyvoláva hnev, vzdor, odpor a čo sme zažili „na vlastnej koži.“ Tieto tri otázky sme si kládli po každej prednáške. Večer sme mali spoločné posedenie pri vatre, kde sme sa dosýta vyrozprávali, zaspievali sme si a mali agapé. Po chladnej noci sa na nás v nedeľu ráno opäť usmievalo slniečko a aj raňajky nás naštartovali na ďalšiu prednášku: vzťah „Otec a syn.“ Nasledoval blok otázok a odpovedí. V skupinkách sme mali čas len na modlitbu, vzájomné ďakovania a lúčenia. Pri svätej omši mal homíliu R. Rohr o Svätej Trojici. Na záver sme poďakovali hlavným organizátorom: Jurkovi Hatalovi, Stankovi Krajčovičovi a Mariánovi Kubešovi, ktorý je „hlavným mostom“ medzi slovenskými mužmi a otcom Richardom Rohrom, ale aj všetkým mužom, ktorí svojim malým dielom prispeli k tejto obnove. Veľké ďakujem patrí opäť Mariánovi Kubešovi a jeho synovi Matejovi Kubešovi, ktorí nám profesionálne prekladali všetky Richardove myšlienky. Sme vďační aj kuchárkam, ktoré sa o nás vzorne starali.
Obed, zbalenie vecí, odchod domov. Keď sme sa lúčili, na tvárach všetkých mužov bolo vidieť radosť z krásne prežitého víkendu. Okrem zimy cez noc, všetko bolo super: prekrásna príroda, dolina, cez ňu zurčiaci potok, nad ňou sa týčiace majestátne skaly, ktoré niektorých mužov zlákali, aby ich pokorili, usmievajúce sa slniečko, charizmatický prednášateľ, po zdieľaní sa túžiaci muži, bohatá strava a najmä Boh v nás. Pripadali sme si ako Adam v raji. K dokonalému šťastiu nám chýbali naše „Evy“ a naše deti. Vidieť spolu 211 mužov, ktorí sa modlia, spievajú, sústredene počúvajú, ale aj šantia na bubnoch, to už je sila. Celá obnova bola nahrávaná na médiá.
Každá obnova je cesta do seba, do vnútra. Je to zbavovanie sa materiálnych, svetských nánosov a ukázanie sa, akí sme v skutočnosti „nahí“ pred Bohom a pred sebou. Je to „naliatie si čistého vína“ a „pozeranie sa pravde = Pravde do očí.“ Tak toto som ja. Obnova je akumulácia pozitívnej energie a správneho životného smeru. Je to potrebné zastavenie sa v uponáhľanom svete, zamyslenie sa nad sebou samým a utvrdenie sa v tom, že nielen ja mám problémy. Richard Rohr o tom hovorí: „Som presvedčený, že to, čo učili všetci veľkí duchovní učitelia dejín, naozaj platí: Odložiť vlastné Ja so všetkými jeho nárokmi a upustiť od falošných predstáv o sebe samom. Len čo sa nám to podarí a naša duša sa ocitne celkom obnažená a úplne nahá, objavíme v sebe to najvnútornejšie miesto, kde sa zjavuje Boh. Možno ide o najväčšiu revolúciu, aká sa v súčasnosti deje vnútri cirkevnej zbožnosti: Zakaždým, keď sa človek stretne s vlastným tieňom, prijme svoju vnútornú temnotu a prizná sa k vlastnej rozbitosti – objaví, že práve tadiaľ vedie cesta k Bohu.“
Obed, zbalenie vecí, odchod domov. Keď sme sa lúčili, na tvárach všetkých mužov bolo vidieť radosť z krásne prežitého víkendu. Okrem zimy cez noc, všetko bolo super: prekrásna príroda, dolina, cez ňu zurčiaci potok, nad ňou sa týčiace majestátne skaly, ktoré niektorých mužov zlákali, aby ich pokorili, usmievajúce sa slniečko, charizmatický prednášateľ, po zdieľaní sa túžiaci muži, bohatá strava a najmä Boh v nás. Pripadali sme si ako Adam v raji. K dokonalému šťastiu nám chýbali naše „Evy“ a naše deti. Vidieť spolu 211 mužov, ktorí sa modlia, spievajú, sústredene počúvajú, ale aj šantia na bubnoch, to už je sila. Celá obnova bola nahrávaná na médiá.
Každá obnova je cesta do seba, do vnútra. Je to zbavovanie sa materiálnych, svetských nánosov a ukázanie sa, akí sme v skutočnosti „nahí“ pred Bohom a pred sebou. Je to „naliatie si čistého vína“ a „pozeranie sa pravde = Pravde do očí.“ Tak toto som ja. Obnova je akumulácia pozitívnej energie a správneho životného smeru. Je to potrebné zastavenie sa v uponáhľanom svete, zamyslenie sa nad sebou samým a utvrdenie sa v tom, že nielen ja mám problémy. Richard Rohr o tom hovorí: „Som presvedčený, že to, čo učili všetci veľkí duchovní učitelia dejín, naozaj platí: Odložiť vlastné Ja so všetkými jeho nárokmi a upustiť od falošných predstáv o sebe samom. Len čo sa nám to podarí a naša duša sa ocitne celkom obnažená a úplne nahá, objavíme v sebe to najvnútornejšie miesto, kde sa zjavuje Boh. Možno ide o najväčšiu revolúciu, aká sa v súčasnosti deje vnútri cirkevnej zbožnosti: Zakaždým, keď sa človek stretne s vlastným tieňom, prijme svoju vnútornú temnotu a prizná sa k vlastnej rozbitosti – objaví, že práve tadiaľ vedie cesta k Bohu.“ 
Vladimír Grigar
Záhorák z Bratislavy