Prelomový víkend medzi marcom a aprílom  (31.3. – 2.4.) bolo parkovisko na konci Gabčíkova v priestoroch Technickej univerzity plnšie, ako v bežný deň – a ŠPZ-tky opäť boli z celého Slovenska.

Na toto miesto sme sa zasa zišli, aby sme si oba letné turnusy spolu aj s jesenným seniorským, znovu oprášili dôležité veci pre náš manželský život. Hoci nás bolo menej, ako obyčajne býva zvykom, tí čo prišli, neobanovali.

Okrem prvých osobných stretnutí a potom aj v skupinkách, svätej omše a možnosti adorovať v našej kaplnke už v piatok, bol na víkend prichystaný program, ktorý sa nedá len tak zabudnúť.

V sobotu ráno nás čakala síce „klasická“, ale zasa iná a veľmi živá prednáška v podaní Soni a Kamila Vancákovcov o ich vnímaní darov, ktoré im sprostredkúvajú Manželské stretnutia. Počúvať ich znamenalo znovu sa cítiť u nich ako doma a znovu si uvedomiť, že zo všetkého najdôležitejšie sú vzťahy – medzi manželmi, deťmi, medzi nami a priateľmi a medzi nami a Bohom. O vtipné hlášky opäť nebolo núdze, a aj preto sa práca v skupinke určite všetkým začínala zľahka.

Poobedie, kedy krásne počasie v rámci prestávky mnohých vylákalo von k vodnému dielu alebo len tak sa prejsť, sme tentoraz netradične (ale veľmi dobre pre deti a rodičov) začínali vítaním bábätiek, ktoré „rozhojnili“ rodinu Manželských stretnutí.

Po takýchto príjemných bodoch bolo náročnejšie ponoriť sa do ťažkej problematiky utečencov a pohľadu kresťana na nich. Túto tému, ako výzvu na zamyslenie (a snáď aj na zmenu postoja) prišiel odprednášať Vladimír Palko.

Večerná sv. omša sa niesla v duchu silného evanjeliového príbehu o Ježišovi a Samaritánke a mnohým z nás zarezonoval v srdci výklad dona Mariána, ktorý znovu poukázal, aký dôležitý je náš pohľad na tých našich blízkych (aj padajúcich) práve očami lásky. Večer patril veľmi pokojnej, hlbokej a trefnej krížovej ceste a na záver pre tých, čo vládali, aj filmu. Don Marián znovu trafil výberom a aj teraz „Little Boy“ doťukol mnohé slová, ktoré cez deň odzneli. Z filmu sme odchádzali stíšení... mnohí znovu do kaplnky.

Nedeľa nás znovu veľmi skoro a čerstvo prebudila rovno do slávenia sv. omše, no a pri raňajkách sme sa mnohí zdravili už s Romanom Sekom, ktorý prišiel uzavrieť prednáškové trio. Počúvať jeho skôr zdieľanie a hľadanie (ako to on sám nazval) o živote manželov podľa troch evanjeliových rád (chudoba, čistota, poslušnosť) bolo aj podľa ohlasov v diskusii po prednáške veľmi inšpiratívne, pre mnohých potvrdzujúce cestu, ktorou idú. Aj keď otec Roman bral túto možnosť prejavu ako spoločné (jeho aj naše) hľadanie odpovedí k tejto životnej výzve, mnohí z nás by aj takto prezentované podanie, brali ako meditačný materiál na premýšľanie o svojom manželskom živote.

Obnova sa vždy končí príliš rýchlo a tých spoločných cca 40 hodín sa zdá primálo, ale Bohu vďaka aj za tento čas, taký plný!

Fotil Juraj Polakovič