Vytlačiť

Konferencia o rodine (Ružomberok 23.-23.9.2006)


Biskupi, kňazi, manželské páry a laici, ktorí chcú evanjelizovať kresťanskú rodinu sa 22. – 23. septembra 2006 zišli v Ružomberku na konferencii. A keďže treba začať od základu, od manželského vzťahu, nechýbali tam ani častí účastníci Manželských stretnutí.

V piatok po úspešnom dorazení na konferenciu po našich slovenských cestách vo výstavbe sa konferencia začala príspevkami o situácii rodiny v súčasnosti. Najmä so zameraním ako zmeniť prístup a zaktualizovať prostriedky na evanjelizáciu rodín a tým vlastne liečiť celú spoločnosť. Teológovia a pedagóg nás vtiahli do základného obrazu a pripravili na profesora Inštitútu Jána Pavla II pre manželstvo a rodinu v Ríme José Noriegu. Jeho prednáška zasiahla všetkých najviac, lebo hovorila o naplnení človeka v láske a to sa dotýka každého. Súhrn jeho myšlienok, ktoré oslovili aj mňa vám teraz napíšem:

„Túžba človeka po spoločenstve sa v súčasnosti prezentuje iba ako orientovaná na sexualitu, ktorá akoby strácala svoj význam, ktorý má v Božom pláne. Záujem o druhého, aj o sexualitu naznačuje našu potrebu hľadať Niečo, čo nás presahuje, hľadať Boha. Adam bol sám, pracoval, dal zvieratám mená, tvoril, ale až so ženou Evou, s druhou osobou bol úplný. Teda nie je najdôležitejšia práca, alebo nadvláda(nad zvieratami, ktorú dostal), ale láska, ktorá tvorí a je potom účastná na Božom tvorení sveta. Manželská láska má akoby ročné obdobia, môže prísť aj zima. V momente disharmónie sa majú manželia zjednocovať v citoch, hľadať cestu k sebe, vkladať sa do osobnej lásky. Ako sa umelec učí v živote svoje umenie a snaží sa zlepšovať svoje diela, tak aj manželia sa učia umenie milovať. Vzájomná láska manželov sa stáva čnosťou, ktorá ich zjednocuje, láska sa stáva tvorivou. Láska, ktorá bojuje a dvíha druhého. Nezáleží na okolnostiach, ale na schopnosti srdca. Práve okolnosťami je často ovládaná láska súčasnej mládeže. A nie snahou urobiť druhého šťastným.

Nie je ľahké úplne sa odovzdať druhému (či v manželstve, v priateľstve, rodičovstve, apod.). Práve otvorenosť, odovzdanosť druhému a spoločenstvo s Bohom mení lásku na čnosť čistoty.

Ježiš naplnený Duchom Svätým v spoločenstve s Otcom sa dáva celý nám, dáva sa Cirkvi a robí si z nej svoju nevestu. Vo sviatosti manželstva získavame túto silu Ježišovej lásky, aby sme sa mohli naplno darovať jeden druhému darujúcou láskou. Darovaním sa jeden druhému sa učíme láske Boha, ktorý nám chystá plnosť Božej lásky vo Večnosti. V manželstve je teda priestor na svätosť v perfekcii a plnosti Božej lásky ku ktorej sa snažíme smerovať.

Vedieť sa vyrovnať s ťažkosťami je tajomstvo, ťažkosti majú svoj význam pre náš rast a posvätenie. Vychovávaním citov a pocitov sa učíme umenie milovať. Na to všetko nie sme sami. Máme na pomoc Ducha Svätého, ktorého sme dostali v sviatosti manželstva. Stávame sa spoluúčastníkmi Božej lásky.

V sobotu nám profesor J. Noriega predstavil rodinu zo Španielska, činnú v starostlivosti o formáciu rodín. Isabel a Carlos Pascualovci organizujú kurzy „Master“ pri mori, podobné našim „manželáckym“, ale zameriavajúce sa viac na vedomosti „učiva“ Inštitútu Jána Pavla II v Ríme. Trvajú týždeň v lete a celý cyklus tri roky, aj s obnovami podobným našim. Takže máme niečo spoločné, okrem toho mora a náplne prednášok . Rozhodne sa aj oni snažia o rast manželstiev, pripravujú duchovný program .

Popoludní sme po krátkych príspevkoch boli naladení a v základoch zorientovaní na nový pastoračný plán KBS pre rodinu na roky 2007 – 2013. Manželákov bolo akurát dosť na to, aby sme sa mohli zúčastniť vo všetkých skupinkách dotvárajúcich a pripomienkujúcich tento pastoračný plán. Sekcie sa týkali prípravy na manželstvo, na rodičovstvo, náboženskej výchovy detí, spoločenstiev a činností rodín vo farnosti, manželských rekolekcií, verejnej mienky a médií. Nezabudlo sa aj na rodinu vo zvláštnych situáciách a ako jej treba pomôcť a v poslednej sekcii sa debatovalo o štruktúrach pre pastoráciu rodín. Vo všeobecnosti sa hovorilo o kňazovi ako o misionárovi svojej farnosti a o začlenení manželských párov v príprave snúbencov, v krstnej katechéze a v ďalších pastoračných aktivitách farností.

Ako správny záver konferencie bolo požehnanie od ThLic Romana Seka, duše celej akcie, riaditeľa Diecézneho pastoračného Centra pre rodinu v Banskej Bystrici (prednášal nám na obnove, spomínate?). Celé podujatie aj so záverečným požehnaním „na cestu pastorácie rodín“, spolu so svätými omšami, kde boli hlavní celebranti biskupi R. Baláž a M. Chautur , nám dalo novú motiváciu a silu v službe manželstvám a rodinám našich Manželských stretnutí.

 

Monika Jucková