Vytlačiť

Letný kurz Manželských stretnutí seniorov (Škutovky 1.- 6.9.2014)

Prvých šesť septembrových dní malo pre Manželské stretnutia (ďalej len „MS“) na Slovensku historický význam, pretože sa v rekreačnom zariadení Škutovky asi 2 km nad dedinou Liptovská Osada uskutočnili Manželské stretnutia seniorov (ďalej len „MSS“). Prišlo 41 manželských párov, 3 vdovy a 2 kňazi: don Marián Valábek a don Jozef Dőmény a v stredu poobede prišiel vypomôcť na spovedanie aj kňaz Vlado Kutiš.

Čas neuveriteľne beží a aj manželia z MS starnú a začínajú mať iné povinnosti, žijú iným životom ako doteraz. V mysliach mnohých sa pomaly udomácňovala myšlienka pripraviť a zorganizovať iné stretnutie, ako poznáme z prvých dvoch kurzov MS, špeciálne pre seniorov čiže pre tých, ktorí aspoň jedenkrát už boli na MS a cítia sa seniormi, lebo definícií, kto je senior, je veľa. Vyše roka trvali prípravy, lebo sa pracovalo na „zelenej lúke“. Na začiatku sa stretli manželia Rajskí a Vrabcovci, ktorí vytvorili štruktúru tém a základný model MSS a spolu s manželmi Kolkovcami ju dopracovali. Kostru jednotlivých tém posúdili a zjednotili manželia Kubešovci.

Vytvoril sa autorský tím pre vypracovanie skrípt: manželia Ján a Anička Rajskí, Marianna Fülőpová, Ján a Mária Vrabcovci, Ladislav a Mária Baránkovci, Mária a Albín Kolkovci, Jozef a Mária Draveckí, Vladimír a Zitka Grigarovci, Martin a Marta Bernátovci. Realizačný tím pre prípravu turnusu MSS boli Lacko a Mária Baránkovci, Marián a Gitka Kubešovci (posúdenie a úpravu skrípt a pracovných listov), Ján a Mária Vrabcovci, Jaroslav a Marta Turzovci (príprava štátnice a spoločenského večera), Albín a Mária Kolkovci (ranné chvály a animácia sv.omší), Ján a Anička Rajskí (príprava videí a textov k Abrahámovi a Sáre, program MSS).

Celú prípravu turnusu MSS viedli Janko a Anička Rajskí. Veľa námetov sa postupne zatrieďovalo, až vzniklo 8 hlavných tém. Autorský tím sa niekoľkokrát stretol na poradách, lebo sa museli zladiť myšlienky, názory a postoje. Keď sa ujasnili hlavné ciele a obsah ôsmich tém, postupne sme začali písať skriptá. Keďže napísané prvé verzie tém sa v mnohých bodoch prelínali, na ďalších poradách bolo treba bližšie špecifikovať jednotlivé kapitoly a podkapitoly, aby boli len malé spoločné obsahové množiny a nadväzovali na seba. Bolo treba skriptá 2 až 4-krát prepracovať. Nakoniec bolo treba napísať aj prednášky. Keďže autori skrípt mali k jednotlivým témam najviac informácií, táto úloha bola zverená im. K prednáškam sa vypracovali aj pracovné listy. Počas celého prípravného obdobia sa množstvo ľudí modlilo za Božie požehnanie tejto aktivity, aby sa Boh oslávil cez svojich prostredníkov. A pomaly sa priblížil začiatok septembra a prípravy sa zintenzívnili. Medzi množstvom úloh, ktoré bolo treba urobiť, by sme spomenuli vydanie pracovného návrhu skrípt „Manželské stretnutia seniorov“, ktoré dostali účastníci na koniec kurzu pre svoju vlastnú potrebu. Jazykovú korektúru skrípt a pracovných listov urobila Marianka Fülőpová a Vlado Grigar. Graficky ich upravila Barborka Baránková. Skriptá sa budú v priebehu ďalšieho roka prepracovávať, redigovať.

 

V pondelok - 1. 9. 2014:

Dopoludnia sa účastníci začali schádzať na Škutovkách v lone prekrásnej prírody na úpätí Veľkej Fatry, kde prišli do sveta ticha, zaujímavých scenérií vrcholov, hrebeňov, dolín, lesov a lúk. Väčšina sa navzájom poznala, takže sa srdečne zvítala a ubytovala.

Kurz začal svätou omšou, ktorú celebroval don Marián Valábek a spolucelebrantom bol don Jozef Dőmény. Úvodom don Marián požehnal „obraz“ a pripomenul zvláštnu chvíľu, keď začíname novú etapu MS. V homílii sa zameral na úlohu, ktorú Pán Ježiš vykonal v synagóge v Nazarete a ktorá je dnes zverená Cirkvi. „Cirkev dnes potrebuje čítať staré Písma a vykladať ich v dnešnej dobe. Čo sa k tomu vyžaduje ? Počúvať Slovo a počúvať adresáta. Počúvať Slovo znamená byť s ním v jednote. Poznať ho. Študovať ho, meditovať o ňom, modliť sa ho. Lenže treba počúvať aj adresáta. To je to „otvorenie okien“. Aby sme vedeli komu a čomu ideme hovoriť. Inak sa môže stať, že Slovo síce budeme poznať, ale budeme triafať vedľa. Budeme odpovedať na otázky, ktoré nám nikto nekladie a nebudeme počuť otázky, ktoré ľudia majú. Z manželáckej praxe vieme, ako je nesmierne dôležité poznať svoju polovičku. A poznať sa aj pri takýchto príležitostiach navzájom... Toto je úloha Cirkvi, ako tak prechádza dejinami a krajinami, študovať dobu a prostredie, počúvať ho a hovoriť presne a adresne. Sme Nevesta, ktorá spoznáva svojho Ženícha....“. „Smrť sebectvu je narodenie lásky. Ak človek chce byť sám sebou, musí na seba prestať myslieť: len vtedy bude mať svoju „tvár“, ktorá je obrátená k druhému k svojej polovičke... Krížom každého z nás je boj so zlom, ktoré je v nás: je to boj proti nášmu sebectvu, ktorý môžeme viesť len každý za seba. Ale v spolupráci s Ježišom..., lebo v tomto boji nie sme sami: sme v spoločnosti Pána, ktorý nás predišiel a sprevádza nás.“ A na záver sv.omše sa nás spýtal: „Kde máme byť ?“ Odpovedal: „V nasledovaní Ježiša“.

Potom sa ujali slova Janko a Anička Rajskí, ktorí všetkých privítali. „Ste tu 30 – 40 – 50 – ročné manželstvá, sestry, ktoré sa rozlúčili so svojimi manželmi a kňazi, ktorí sú dušou MS.“ Pripomenuli historickú chvíľu, lebo sa „začínajú MSS, nadväzujú na 1. a 2. turnus a všetci patríme do veľkej rodiny MS. MSS sa budú rozrastať. Nebola to vízia, ale proroctvo. Už na MS sme mali klub seniorov. Dozrel čas, aby sme niečo robili so sebou. Zmenili sa naše problémy. Využime plody, skúsenosti, aby sme obohatili naše deti a vnúčatá. Vďaka Bohu sme sa stretli a môžeme sa zlepšovať. Mali by sme sa povzbudzovať. Zmysluplne žiť jeseň života.

 

Okrem autorov skrípt, pracovných listov a súčasne aj prednášajúcich, ďakujeme najmä Baránkovcom, že sa myšlienka uskutočnila. Pripravili retro stôl, rekvizity. Dali vyhotoviť „obraz“, ktorý zobrazuje starobu, starnutie manželov – muža a ženu. Možno sme to aj my. Muž má palicu - znak vodcovstva, ochrancu, patriarchu generácii. Žena má chlieb a sedí pri nádobe s vodou. Chlieb a voda sú symboly života. Žena má nad sebou závoj, akoby stan – symbol domova. Zelené listy sú symbolom nádeje a prechodu do večnosti. Srdiečko je symbol lásky, ktorá ich spája a slnko, symbol večnosti a Boha.

Po obede a odpočinku začal poobedňajší blok. Janko a Mária Vrabcovci prečítali krátky výklad o dvojdielnom filme Abrahám (Nemecko, Taliansko, USA) z roku 1993, v ktorom je spracovaný život starozákonného patriarchu a vytváranie izraelského národa. Tento nultý ročník MSS sa niesol v znamení Abraháma a Sáry a pred každou prednáškou účastníci videli krátku ukážku z tohto filmu, ktorá vystihovala tú ktorú tému.



Nasledovala prednáška Janka a Aničky Rajských „Odkiaľ a kam smerujeme“. Úvodom sa zamerali na otázky „Kto som – odkiaľ idem“ a rozoberali revíziu nášho manželstva – čím sme prešli (jar a leto manželov). Hlavný dôraz položili na jeseň manželov – manželstvo teraz, naše priority, druhy lásky v našom veku, otázky pre manželov v jeseni manželstva, plody jesene života. Záver ich prednášky patril zime manželov – kam smerujeme. Vrcholom prednášky bol list Aničkinho otca svojej manželke, ktorý našli v jeho kabáte po jeho smrti - dojal každého a tiež modlitba sv. Jána Pavla II. Podobne ako MS aj na MSS okrem teórie v každej prednáške boli manželské svedectvá, prezentácie, v ktorých boli hlavné myšlienky prednášky, citáty zo Svätého Písma, myšlienky pápežov, svätých, fotografie, hudba...Na odľahčenie tém niekedy zazneli i vtipy. Po každej prednáške boli klasické manželské skupinky, kde bol časový priestor na vyjadrenie svojich dojmov a postrehov z prednášok, ale aj práca na sebe a na manželskom vzťahu. Každý deň večer sa stretávali VPS-ky na krátku poradu. Účastníci MSS mali k dispozícii kaplnku s Eucharistiou, ochotných kňazov na spoveď, rozhovor a požehnanie.

Utorok – 2. 9. 2014:

Každé ráno boli ranné chvály – laudy, ktoré viedli Albín a Mária Kolkovci a Miško a Marta Kubánovci.

 

Po raňajkách a po ukážke z filmu Abrahám mala prednášku Marianka Fülőpová „Nové životné situácie“. Venovala sa novým situáciám seniorov „sami v prázdnom byte (dome)“, „nové telesné obmedzenia“, „nesplnené nádeje“, „zoči-voči smrti“, „snaha o neustály rast“. Azda každý vyronil slzy pri opise Lackovej choroby, jeho odchodu k Otcovi,citové rozpoloženie Lacka, Marianky a detí a ich vyrovnávanie sa s Lackovým odchodom.

Prednáška bola zakončená optimisticky, ďakovaním Bohu za všetky dary a dobrodenia, ktorými nás v živote zahrnul i za tie, ktoré má pre nás ešte pripravené. I za kríže, ktorými nás vychováva a privádza bližšie k sebe. A na záver odznela pesnička Karla Kryla „Děkuji“.

Poobede mali prednášku „komunikácia“ Janko a Mária Vrabcovci. Sústredili sa v nej na pravidlá dobrej komunikácie, stupne komunikácie, pravidlá odvážnej komunikácie, na počúvanie a porozumenie ako jeden z najväčších darov partnerovi, na chyby pri počúvaní, navracanie porozumenia, nenásilnú komunikáciu, na osobitosti komunikácie s partnerom v starobe, v chorobe a v duševných obmedzeniach. Manželská komunikácie je mimoriadne dôležitá, lebo naše vzťahy budú také dobré, ako je komunikácia v nich. V najhlbšom zmysle slova, komunikovať znamená otvárať vnútro jeden druhému. Komunikácia bez lásky je manipuláciou. Naša manželská komunikácia odráža náš vzťah k Bohu. V seniorskom veku dostávajú rozhovory medzi manželmi novú podobu. V tento deň oslávili manželia Jožko a Mária Baginovci 47. výročie sobáša.

Sv.omšu celebroval don Jozef Dőmény spolu s donom Mariánom a v homílii hovoril o moslimoch a o emocionálnom románe Khaleda Hosseiniho: „A hory odpovedali ozvenou“.

 

Večer bola Eucharistická adorácia. Predtým sme pribili na drevený kríž papieriky, kde sme mali napísané naše hriechy čiže previnenia proti Bohu. Chceli sme si uvedomiť, kto je Boh: stvoriteľ, otec, lekár... Počas poklony zneli krásne piesne Taize, Richarda Čanakyho a konkrétne piesne: „Klaniam sa ti Kriste“ a „Chcem ti priniesť niečo na oltár“ a modlitby: chvály, vďaky, odprosenie, prosby postupne predniesli manželia Sýkorovci, Hričovskí, Krutákovci, Bittšanskí, Fendekovci a Marianka Fülőpová. Bol to boží čas, ktorý musel pohnúť srdce každého prítomného. Výzdobu k poklone urobili Baránkovci. Papieriky – naše hriechy v skončili v očistnom ohni. Od Eucharistickej adorácie začal Deň zmierenia, ktorý trval 24 hodín.

 

Streda – 3. 9. 2014:

Albín Kolek pred rannými laudami upriamil našu pozornosť na dnešnú liturgickú spomienku na sv.pápeža Gregora Veľkého.

Po raňajkách a úryvku z filmu Abrahám odprednášali Lacko a Mária Baránkovci: „Uzdravujúca sila odpustenia – cesta k slobode“. Ich prednáška – svedectvo bola vyvrcholením predchádzajúcich, keď sa išlo do vnútra človeka.

Lebo najdôležitejšou podmienkou pre uzdravenie je odpustenie. Bez odpustenia niet slobody. Odpustenie je uzdravujúca sila všetkých zranení, vedie k čistote srdca, k pravej vnútornej slobode. Baránkovci sa zamerali najmä na 4 hlavné body: Prijatie seba a prijatie partnera, s čím sa najčastejšie potrebujem zmieriť ?, uzdravujúca sila odpustenia, ovocie vnútornej slobody – krásna staroba. Manželstvo bolo ustanovené v raji. A sviatostné manželstvo Pánom Ježišom, keď ho pokúšali farizeji: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje“. Nám manželom a manželkám sú zverené sny nášho partnera a prístup k jeho srdcu. Satan nenávidí sviatostné manželstvo. Nenávidí nádherný obraz Ježiša a jeho Nevesty. Každý pracovný list je o odpustení. Musíme hľadať Boha, lebo naša túžba sa rozleje do iných túžob a dá im dôležitosť a naliehavosť, ktorú nikdy nemali mať. Kto vlastne som ? Syn, manžel, otec, starý otec, brat, krstný, švagor, strýko, svat, svokor... ? Mám z toho chaos. „Ja som“ treba dať do stredu. Hľadajme podstatu Boha a jeho hĺbku. Každý hriech je choroba. Ak chceme ísť ďalej, musíme sa uzdravovať. Niekedy žalostný stav nášho manželstva vyplýva z hlbokých zranení, ktoré nosíme my alebo náš manžel / manželka. Hanbíme sa za ne a budeme ich ukrývať tak dlho, ako sa len bude dať. Moje hriechy ubližujú partnerovi a naopak. Môžem hriechy hádzať do pekla. Ale diabol pozná naše slabosti a prinesie nám hriechy späť vo väčšom množstve. Čo môžeme s tým robiť? Zlomiť ich. Ignorovať vlastné hriechy je nezrelosť a nie je prejavom lásky. Potrebujeme byť uzdravení skrze odpustenie. Vie mi pomôcť Ježiš Kristus, ktorý premohol zlo.

Lacko Baránek nám názorne ukázal klbko, ktoré predstavuje naše hriechy. Nespomenieme si na všetky svoje hriechy, ale Boh vie všetko. Sme schopní ísť na koreň našich problémov ? Môžeme ísť pod kríž. Ježiš ma očistí, spáli, z čoho sa spovedám. Diablova palica sa zlomila a je z toho kríž. Baránkovci nám porozprávali svedectvo svojho života a života spolu s rodičmi v jednom dome. Držali sa poučky: prijímaj, obetuj, odpúšťaj a zasväcuj. Dostali sme dar odpustenia. Byť posledným ohnivkom v reťazi zla je veľmi náročné. Ale dá sa to.

Poobede o 13,00 hod. sme sa zhromaždili v kaplnke, na poklone k Sviatosti Oltárnej. Symbolicky sme zlomili palice a urobili sme z nich kríže čiže sme skoncovali s našimi hriechmi a umiestnili sme ich pred Sviatosť Oltárnu. A symbolicky sme mohli spáliť previnenia voči svojim manželským partnerom, ktoré sme napísali na papier.




 Potom v slobode sa každý mohol rozhodnúť, ako strávi voľný čas. Bola možnosť urobiť si generálnu spoveď, porozprávať sa s kňazom alebo s inými manželmi, vdovami, urobiť si prechádzku po areáli, po okolí alebo výlet autom. Modliť sa, spať, čítať knihy, zbierať huby čiže rôznorodo podľa chuti a záujmu.

Večer sme sa stretli na sv. omši a don Marián v homílii nadviazal na prednášku Baránkovcov a zameral sa na odpustenie. „Odpustenie nie je len slovom, ktoré vyslovíme, ale milosťou, voči ktorej sa môžeme prípadne otvoriť s pokorným postojom akceptácie. Treba spomenúť aj časný rozmer odpustenia. Ten zahŕňa nielen úkon vôle, ktorá sa rozhoduje, ale aj ďalšie zložky osobnosti, predovšetkým citovosť a pamäť, ktoré sú medzi sebou dôverne prepletené a nemožno ich na povel ovládať. Sloboda nevyhnutná na skutočné odpustenie celým srdcom, celou svojou bytosťou a so všetkými zložkami, by si vyžadovala uzdravenie a uzdravenie by zase potrebovalo čas a trpezlivú prácu na sebe. Naozaj do dynamiky odpustenia vstupuje aj nevyspytateľná a neovládateľná sloboda druhého človeka. Ak je odpustenie zamerané na znovunadviazanie vzťahu spoločenstva, potrebuje reciprocitu.!“ „Náš život potrebuje navigáciu, smerovanie. Sviatosť manželstva nesmie mať prekážky na Ježišovo pôsobenie.“

Štvrtok – 4. 9. 2014:

Po ranných modlitbách, ktoré viedli Miško a Marta Kubánovci, raňajkách, krátkej prestávke a ukážke z filmu Abrahám sa slova ujali Albín a Mária Kolkovci a odprednášali „Bližšie k sebe“. Sústredili sa na niekoľko hlavných problémov: „Aký bol počiatočný plán Otca s láskou muža a ženy ?“, „Hriech v dejinách človeka“, „Povolaní milovať“, „Napĺňanie potrieb“, „Sexualita ako dar“, „Manželská láska a povolanie k svätosti“. „Vieme, čo je to láska ? Aj po mnohých rokoch života ? Milovať toho druhého Kristovou láskou. Stále sa to učíme. Hriech nás vháňa do samoty. Boh nechce, aby manželstvo bolo kríž. Ale aby sme sa v manželstve posväcovali. A modliť sa jeden za druhého. Napredovanie na ceste lásky je pomalé. Jednota medzi mužom a ženou – spoločenstvo osôb – dve strany spoločenstva: identita a rozdielnosť, ich súhra je podstatná. Spisovateľ Dave Meurer napísal: „Skvelé manželstvo nie je, keď sa dá dokopy dokonalá dvojica, skvelým manželstvom je, keď sa nedokonalá dvojica naučí tešiť sa zo svojich rozdielov.“


Svätý Ján Pavol II.:

„Vzájomná láska manželov je ich cestou k svätosti. Keď sa milujú z lásky ku Kristovi, manželia si nedávajú len sami seba, dávajú si navzájom Ducha Svätého, ktorý je láskou Syna a ktorý ich zjednocuje s Bohom.“ Teóriu a svedectvá obalil Albínov svojský improvizačný humor, keď ho dokázal vyrobiť aj z vážnych vecí.

 

Poobede zaujali svojou prednáškou „Tri generácie – širšia rodina“ Jožko a Mária Draveckí. Zamerali sa na nasledovné body: „Odchod detí z domu“, „Partneri našich detí“, „Nové rodiny našich detí“, „Širšia rodina“ a „Spolužitie viacerých generácií“. Treba rešpektovať slobodu detí. A oni môžu blúdiť a zlyhávať. Rodičia by sa mali modliť a odpúšťať. Nová situácia pre rodičov nastáva, keď ich deti začnú s niekým chodiť a nakoniec vstúpia do manželstva. Rodičia nesmú deti do ničoho nútiť, ale majú poradiť. Nové rodiny našich detí a širšia rodina. Manželia by mali “udržať prioritu nášho vzájomného manželského vzťahu pred vzťahom k našim deťom.“ Ako rodičia starnú, vstupujú do „štvrtého veku“

a vznikajú praktické otázky, nasťahovať sa k deťom alebo radšej ísť do domova dôchodcov, či hospicu ? Sú to všetko zaujímavé otázky, ktoré nás možno čakajú.

V homílii na svätej omši don Jozef medzi iným povedal, že sme vychovávateľmi našich vnúčat. „Pane Bože, urob nás nástrojmi svojej lásky !“

Od 22,00 do 7,00 v piatok bola nepretržitá nočná adorácia. Na starosti ju mali Mirko a Majka Gräffingerovci. Veľa účastníkov využilo túto možnosť osobnej modlitby pred našim Pánom sprítomneným v Eucharistii.

Piatok – 5. 9. 2014:

Dopoludnia odprednášali Vlado a Zitka Grigarovci: „Aktívny život seniorov“. Je to veľmi široká téma. Úvodom sa sústredili na „Pozornosti – manželia sebe“, ktoré sú jedným z prejavov manželskej lásky. Potom na „Budovanie vzťahov v pokrvnej rodine – oslavy, výlety a dovolenky“ a „Pestovanie fyzickej a psychickej vitality“, kde patrí aj sebavzdelávanie a voľnočasové aktivity. Dôležitý je pozitívny prístup k životu a vnímanie krásy a tiež budovanie vzájomnej otvorenosti. Jadrom života seniorov by malo byť duchovo a budovanie vzťahov v duchovnej rodine. Táto aktivita môže byť rôznorodá. Seniori by mali byť otvorení pre službu na všetkých úrovniach, kde dávajú, ale veľakrát viac dostávajú.

O 13,00 hodine začali štátnice účastníkov. Skúšajúcimi boli Janko Vrabec a Peťo Huliak. Trať viedla krásnou a rôznorodou prírodou, kde sa v jej zákutiach mohli manželia porozprávať nad pripravenými otázkami, vyjasniť si ešte nevyjasnené veci, ktoré u nich vznikli počas kurzu pri práci nad pracovnými listami.

Trať merala vyše dvoch kilometrov a mala aj „junior klub“, ktorému šéfovali Andrej a Dada Sýkorovci, najmladší účastníci, ktorí sa starali o dodanie potrebných kalórii a vitamínov do našich tiel, ale aj mladistvým slovom a svojou vitalitou dodávali do nás novú energiu.

Na konci trate Mária Baránková merala záujemcom tlak. Kto už nevládal alebo ho súril čas, mohol využiť taxi službu šoférov Lacka Baránka a Peťa Huliaka. A kto vládal, išiel pešo ďalšie dva kilometre do kopca až do areálu Škutoviek. Napokon sme dostali „Diplom za úspešné absolvovanie celoživotnej manželskej duchovnej cesty“ od Jara a Marty Turzovcov.

 

Po očiste sa všetci vyobliekali do sviatočného, Jožko Dravecký s pomocníkmi všetkých odfotil a mali sme slávnostnú svätú omšu s donom Mariánom a donom Jozefom, kde sme si obnovili manželské sľuby. V homílii don Marián povedal: „Chcel by som, aby tento náš pobyt na Škutovkách obnovil predovšetkým lásku ku Kristovi a k Cirkvi, radosť zo spojenia s ním a z príslušnosti k Cirkvi, ako aj záväzok žiť a svedčiť o viere vo vašom manželstve.“ A to sa väčšine účastníkov aj podarilo a budú šíriť túto lásku tam, kde ich život „zaveje“.




Potom sme mali slávnostnú večeru a zábavný program, ktorý moderovali Lacko a Mária Baránkovci, ktorí ho s ľahkosťou, huncútstvom a svadobným zabávačstvom moderovali. Vystúpili so svojimi číslami: Stanko Kužela, Janko Michálik, Terka Hujová, Mária Baginová, Vlado Grigar, don Marián, don Jozef a na záver Janko a Anička Rajskí v podarenej scénke „MSS po dvadsiatich rokoch“. Bola aj poučná hra o hriechu, ktorý sa týka každého z nás. Tancovali sme, spievali, jedli, pili. Každý sa zabával a veselil. Bolo to príjemné osvieženie po náročnej práci na sebe.







Sobota – 6. 9. 2014:

Ranné chvály začali už o 6,45 hod., aby sme stihli program, ktorý nás čakal a ešte za svetla sme sa dostali do svojich domovov.

Poslednú prednášku „Duchovná cesta manželov“ mali Martin a Marta Bernátovci. Našu pozornosť sústredili na zmysel a cieľ duchovnej cesty manželov, na čnosti, ich rozdelenie, definovanie a žitie, na porozumenie a súlad v manželstve, ktorý plynie z pokory, posväcovanie sa v manželstve, život modlitby, slúžiacu lásku a na záver na vieru a nádej, ktorú máme. Bolo krásne svedectvo kresťanského života a hlboká bodka za celým kurzom. Potom sme mali čas na stíšenie.

 

Krátko po obede boli svedectvá účastníkov, keď vystúpilo 11 manželov a odhalili svoje vnútro, čo všetko na kurze prežili a čo si z neho odnášajú ako dar, poklad a drahokam.

Všetky prednášky, homílie našich kňazov boli duchovnými slovami na cestu našim životom, aby sme nestratili správny smer a s radosťou kráčali k Bohu napriek všetkým krížom, ktoré máme a ktoré nás čakajú.

 

Na záver kurzu bola svätá omša a v homílii don Marián na záver povedal: „Každá žena by mala byť nasledovníčkou Márie a každý muž by mal byť nasledovníkom Jozefa a každý človek by mal byť nasledovníkom Ježiša“. Nasledovala záverečná pieseň a požehnanie.

Štatistika MSS:

Spolu nás bolo 87, skupiniek 13, z toho jednu vytvorili 3 vdovy.

Vedúcimi kurzu a zároveň moderátormi boli Janko a Anička Rajskí a ich všestrannými pomocníkmi boli Lacko a Mária Baránkovci. Tieto dve manželské dvojice boli kostrou celého kurzu, za čo im patrí veľká vďaka. No najväčšia vďaka patrí Bohu, za jeho ochranu a žehnanie !!!

Na klávesách hrali a spievali Terka Hujová a Marián Kubeš, spievali Majka Baránková, Gitka Kubešová, Majka Gräffingerová, Marta Belejová, Marta Rigasová, Marta Jarošová, Vlado Gabčík a Janko Michálik.

O kaplnku sa starali a tiež o pitný režim prednášajúcich Mirko a Majka Gräffingerovci.

Hlavný fotograf bol Jožko Dravecký a pomáhali mu Miško Kubán, Marta Belejová, Jožko Rigas.

 

Štátnicu pripravili Baránkovci, Vrabcovci, Rajskí, Turzovci a Peťo Huliak.

Všetci účastníci dostali pracovný návrh skrípt, ktoré spolu s pracovnými listami, diplomom a všetkými písomnosťami vytlačil Lacko Baránek.

Prednášajúci dostávali ako pozornosť čipkovaných anjelov, ktoré urobila Veronika Géciová.

Každý večer o 21:00 hod. trúbil Janko Michálik večierku. Bolo to originálne spestrenie MSS a zároveň spomienka na prvé ročníky MS, kde sa toto Jankovo trúbenie stalo tradíciou. Veríme, že táto tradícia bude pokračovať aj na MSS.

Počas kurzu prichádzali mnohé SMS-ky, za mnohých spomenieme od Janka a Aničky Vojtekovcov, Jurka a Gabiky Polakovičovcov, Gaba a Dášky Chromiakovcov, Janka a Olinky Balažiovcov, Jozefa a Zuzany Vilčekovcov..., v ktorých nás informovali, že sú v modlitbách s nami.

Voľného času mali účastníci viac ako na klasických MS, lebo nebolo detí. Medzi účastníkmi vládla srdečnosť, dobroprajnosť, vďačnosť, porozumenie, ochota pomôcť. Témy rozhovorov boli o živote a išlo sa na hlbinu.

Pani vedúca rekreačného zariadenia Angelína Klímová sa nám snažila vychádzať v ústrety. Strava bola chutná, pestrá a pre väčšinu účastníkov dostatočná.

 

Myslíme si podľa nášho prežitia a podľa reakcií väčšiny účastníkov, že čas strávený na MSS bol plodne využitý a nultý ročník splnil svoj cieľ. Stretli sa manželia, ktorí sú vekom v jeseni života, čiže majú už niečo prežité a uvedomujú si pravé životné hodnoty, svoje víťazstvá a svoje prehry, nestratili schopnosť rozoznávať správny smer života od nesprávneho. A majú záujem pracovať na sebe, harmonicky žiť s Bohom a so svojim životným partnerom, aby raz, keď si ich Pán zavolá k sebe, mali čisté svedomie a boli zapísaní v Knihe života.

 

Modlitby a myšlienky z prednášok:

„Pane, Ty vieš lepšie ako ja, že deň za dňom starnem a raz budem naozaj starý.

Chráň ma pred domýšľavosťou, že musím pri každej príležitosti, ku každej téme niečo povedať. Zbav ma veľkej náruživosti chcieť dávať do poriadku záležitosti druhých. Nauč ma, aby som bol uvážlivý a ochotný pomáhať. Mám vrásky a šedivé vlasy. Nechcem sa sťažovať, ale Tebe to poviem. Pane – bojím sa nemohúcnosti v starobe. Pociťujem, ako sa mi stráca telesná sila a prichádzam o telesnú krásu. Býval som pyšný, že sa stále môžem porovnávať s mladými. Teraz cítim a uznávam, že už toho nie som schopný. Daj teda môjmu srdcu silu, aby som prijal život tak, ako ho Ty riadiš. Nie mrzuto, nie so skleslou náladou, nie ako odchádzajúci, ale s vďakou, pripravený urobiť všetko, k čomu ma ešte povoláš.“ - Sv.František Saleský (1567 – 1622)

„Si svätostánok, v ktorom prebýva Boh. Ani Tvoje nedokonalosti, ani tvoje zlyhania nemajú vplyv na jedinečnosť, ktorá pochádza z faktu, že si chrámom živého Boha. A tvoj chrám môže vyzerať zvonku aj nevzhľadný, ošarpaný, no rozhodujúca je svätyňa tvojho srdca.“ - Pápež Lev Veľký
 

„Pán života, daj, aby sme si jasne uvedomili a vychutnali každú etapu nášho života ako dar, bohatý na ďalšie prísľuby. Daj, aby sme s láskou prijali tvoju vôľu a deň za dňom vkladali seba do tvojich milosrdných rúk. A keď nastane okamih definitívneho "prechodu", daj, nech ho prežívame v hlbokom pokoji, bez nárekov za tým, čo zanechávame. Keď ťa po dlhom hľadaní stretneme, nanovo nájdeme každú ozajstnú hodnotu, ktorú sme zakúsili tu na zemi, spolu s tými, ktorí nás predišli v znamení viery a nádeje. A ty, Mária, Matka putujúceho ľudstva, pros za nás "teraz i v hodinu našej smrti". Zachovaj nás neustále v tesnej blízkosti Ježiša, tvojho milovaného Syna, Pána života a slávy.“ - sv. Ján Pavol II.

„Nezabúdajme, že život tu na zemi je len cestou. Cestou do neba, nič viac. Lebo človek nie je stvorený pre zem, ale pre nebo“  - sv. Ján Pavol II

„Žalm 92 je takmer súhrnom žiarivých svedectiev starých osôb, ktoré v Biblii nachádzame. Hovorí: „Spravodlivý sťa palma zakvitne a vyrastie sťa céder z Libanonu. .... Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti .“(Ž 92 13-15).“ - sv. Ján Pavol II

„Život človeka je cenný dar, ktorý treba milovať a ktorý treba v každej fáze chrániť.(...) Ak proces starnutia s jeho nevyhnutnými podmienkami prijmeme s pohodou ducha vo svetle viery, môže sa stať cennou príležitosťou k lepšiemu pochopeniu tajomstva kríža, ktorý dáva zmysel ľudskému životu“ - sv. Ján Pavol II. v manifeste Veľký pôst r.2005.

„Ježiš nás žiada, aby sme verili, že odpustenie je bránou, ktorá vedie k zmiereniu. V príkaze odpustiť našim bratom bez výhrad nás žiada o niečo úplne radikálne, ale tiež nám dáva milosť, aby sme to dokázali urobiť. Čo sa z ľudskej perspektívy zdá nemožné, nepriechodné, a niekedy dokonca odporné, Ježiš to robí možným a užitočným vďaka nekonečnej moci svojho kríža. Kristov kríž zjavuje Božiu moc prekonať každé rozdelenie, uzdraviť každú ranu a obnoviť pôvodné putá bratskej lásky.“ - Pápež František v homílii na sv.omši za pokoj a zmierenie v Soule (Južná Korea)

„Starí ľudia vlastnia múdrosť života, ako starec Simeon, starena Anna v chráme. A práve táto múdrosť im umožnila spoznať Ježiša. Odovzdávajme túto múdrosť mladým: ako dobré víno, ktoré sa stáva ešte lepším v priebehu rokov, dávajme mladým ľuďom skúsenosti života.“ - Pápež František

„V životných ťažkostiach, skúškach, utrpeniach, tvárou v tvár smrti, máš právo plakať, ale ani v plači sa nemusíš rozísť s radosťou – s večnou radosťou.“ - Michel Quoist

„Generácia, do ktorej patríme, bola už stvárnená tými, ktoré tu už boli, a súčasne stvárňuje tie, ktoré prídu .... tvoria ľudstvo, pre ktoré Boh stvoril svet.“ - Dávid Prato, II Desatoro

„Staroba, ako každé obdobie života, je časom vykúpenia (kairos). V staršom veku, keď má človek viac času a väčšmi prežíva minulosť, môže sa sústrediť na to, čo je podstatné a čo neničia uplynulé roky. Starý človek svojimi skúsenosťami a múdrosťou môže pomôcť mladým pri budovaní budúcnosti.“ - Ján SZKODOŇ: Modlitba znechuteného. Nitra, Spoločnosť Božieho Slova 2014

 

Pane, žehnaj dielo Manželských stretnutí a všetkých „manželákov“ !

Sedembolestná Panna Mária oroduj za nás, aj za naše rodiny !

 

Vlado a Zitka Grigarovci


Fotky manželských párov