top

Prihlásenie


Prihlás sa do manželáckej zóny a môžeš pridať svoj názor do fóra.


Nevieš heslo ?

Sponzorské dary

Kurz MS je taký lacný ako sa len dá. Pre niektoré rodiny je aj to veľa. Ďakujeme za vaše sponzorské dary na účet: IBAN: SK4011000000002621786594
BIC – SWIFT kód: TATRSKBX

2017    2016    2015    2014    2013    2012    2011    2010    2009    2008    2007    2006    2005    2004    2003    2002    2001    2000    1999    1998    1997    1996    1995    1994   

 

Programové homílie MS 2017

16. nedeľa cez rok A – B. Bystrica – 2017 – 9.00


1. č. Múdr 12,13.16-19; 2. č. Rim 8,26-27; Ev Mt 13,34-43


Ježiš povedal podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.

"Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

 

Ak nebudete ako deti – tým sme začali tento ročník Manželských stretnutí. Keby sme si však neuvedomili aj ostatné v Božom slove, zostali by sme troch vedľa, lebo Ježiš hovorí aj ďalej a aj iné – a dôležité je aby sme si to uvedomili aj v tejto chvíli: 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás  posilním. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; Kto má uši, nech počúva!“ (Porov. Mt 24,28-43)

Ježiš hovoril princípy a nechce aby tieto princípy zanikli, ale aby zazneli do našich vzťahov – no musia padnúť do otvoreného teda pripraveného srdca. Aby prinieslo úrodu... Mnohé veci vtedy ľuďom na brehu nevysvetľoval, ale nám dovolil aby sme počuli, čo vysvetľoval apoštolom a chce, aby sme sa toho držali... Preto: „Kto má uši, nech počúva!“

Dá sa počúvať očami, dá sa počúvať srdcom?

Musíme pripustiť, že to, čo počujeme ušami a vidíme očami sa dá počúvať srdcom..., len vtedy dobre počujeme...

Buďte ako deti – a to znamená... učte sa odo mňa

Na spiatočnej ceste z Azerbajdžanu v októbri 2016, pápež otvorene prehlásil, že je a prebieha svetová vojna proti manželstvu a rodine a preto musíme ísť do boja – ešte si o tom budeme hovoriť... podrobnejšie. Ale fatimské deti nám dali jasný odkaz...

A Božie slovo rovnako...

Všetko sa rúti dopredu a my nemáme čas sa zastaviť...

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom... 

„Naučte sa" - do smrti sa bude treba učiť Božím veciam... Božiemu pohľadu, porozumeniu, tlmočeniu...

„Naučte sa čo znamená" - reč symbolov: každé gesto, mimika tváre, reč tela, reč slova, reč potrieb...

„Milosrdenstvo" - to je milosť zo srdca, to je svetlo a láska ktorou zahŕňam tých, ktorých milujem, to je láska odpúšťajúca zo srdca, slúžiaca zo srdca, trpiaca spravodlivosťou pre lásku, trpezlivosťou pre obrátenie, poslušnosťou pre získanie a prehĺbenie vzťahov...

František to vyjadril takto:

Aj vy, manželia medzi sebou. Máte byť znameniami milosrdenstva a blízkosti tam, kde sa rodinný život dokonale neuskutočňuje alebo sa nerozvíja s pokojom a radosťou. Vzhľadom na najrozličnejšie situácie, ktoré sa týkajú rodiny, «Cirkev má poslanie ohlasovať Božie milosrdenstvo, ktoré je pulzujúcim srdcom evanjelia a skrze ktoré má evanjelium dospieť k srdcu a mysli každého človeka. Kristova nevesta si osvojuje správanie Božieho Syna, ktorý ide v ústrety všetkým a nikoho nevylučuje».

Božia prozreteľnosť nám dala tieto dni príležitosť na vyjasňovanie a zorientovanie v našich zápasoch, víťazstvách i prehrách... Boží Duch tu pôsobí. Práve v týchto dňoch... Pokúsme sa byť ako deti, malí, tichí, pokorní a učenliví. Zázraky sa dejú až za tým. A Boh nám ich už chystá...

Fundamentalizmus, ktorý sa objavuje aj medzi ľuďmi aj v jednotlivých farnostiach a niekedy príde aj medzi nás, si prisvojuje to, čo mu nepatrí. (...)

Nedokážu pochopiť a prijať, že „Božie slovo bolo formulované jazykom a frazeológiou, podmienenou danou epochou“...

Napríklad v tejto súvislosti som si v týchto dňoch uvedomil, že keď rozprávame o sviatosti manželstva a o príbytku, či domove, tak sa medzi nami nemôže objaviť tvrdenie, že Sv. Písmo radšej ako dom používa slovo domov, kde prebývame...

Dom sa nesmie vnímať ako väzenie, ale ako miesto prebývania..., kde nejde o byt, ale o to byť...

Dom ako miesto požehnania – stan ako miesto mobility...

Jeden fundamentalista hovorí, že odkedy sme začali bývať v domoch stratili sme vieru... v stanoch sme žili ináč...

Ale celkom jasne vidíme, že aj v domoch je viera aj v domoch rastie Božia prítomnosť v ľuďoch...

Kristus dával Písmu SZ pravý autentický zmysel a Duch nás vedie, aby sme ten autentický zmysel dávali aj my, Novému. Občas sa však vyskytnú aj takí, ktorí vraj vidia Božie zjavenie či videnie v doslovnom zmysle.

Čítame v tzv. Apoftegmatoch Otcov, že sa jednému mníchovi zjavil diabol v krásnej podobe a ohlásil sa, že je Kristus. Dobrý mních mu sucho odpovedal: "Zmýlil si si cestu, ja nie som hoden, aby som mal videnie Krista."

Tým sa pranieruje ľahkomyseľnosť a ošemetnosť tých, ktorí ľahko podľahnú ilúziám a klamom. Preto tak dlho trvalo, kým sa uznalo zjavenie Panny Márie vo Fatime.

Cirkev nemá v úmysle popierať fakt, že je prorocký dar stále živý.

Ako spoznáme hodnovernosť takéto správy? Pravidlo je celkom jednoduché.

Ak je to naozaj hlas Boží, je v súlade so všetkými ostatnými hlasmi: s čistým svedomím, s tým, čo hovorí Písmo, s učením cirkvi, a s prirodzeným rozvážnym úsudkom.

Omilostenej vidiacej z Fatimy, sestre Lucii, sa pýtali úradní zástupcovia na jej videnie. Dala takúto odpoveď: "Ja vám môžem povedať len to, čo som videla, zmysel toho musíte vysvetliť vy."

Rovnako aj Ferko a Hyacyntka, ktorých štátni páni chceli donútiť aby odvolali čo videli. Apreto deťom nahovárali, že Lúciu mučili a odvolala to – tie deti však boli pravdivé a povedali, že môžu povedať iba to, čo videli...  

A neodvolali nič...

Pravý vidiaci sa teda chce dať poučiť, falošní chcú hneď učiť všetkých ostatných.

«Cirkev má poslanie ohlasovať Božie milosrdenstvo, ktoré je pulzujúcim srdcom evanjelia a skrze ktoré má evanjelium dospieť k srdcu a mysli každého človeka. Kristova nevesta si osvojuje správanie Božieho Syna, teda svojho Ženícha a domáca cirkev rovnako..., lebo Ženích ide v ústrety všetkým a nikoho nevylučuje».

Kresťanstvo preto vníma v slovách Slovo, samotný Logos, ktorý svojím tajomstvom preniká rozmanitosťou a skutočnosťou ľudských dejín. Správna odpoveď na fundamentalistický prístup je „čítanie Svätého písma vo viere“ – napísal vo Verbum Domini Benedikt XVI. Takéto čítanie uznáva historickú hodnotu biblickej tradície a snaží sa objaviť živý zmysel posvätných Písem, určených aj pre život dnešných veriacich“, a preto nezabúda na ľudské sprostredkovanie inšpirovaného textu...

Preto my nečítame Božie Slovo, ale ho čítaním, modlitbou a uvažovaním o ňom slávime rovnako ako Bohoslužbu obety....

V dennom živote robíme veľa skúseností tohto rázu. Pokrok malého dieťaťa sa deje neustálym objavovaním niečoho, čo sa predtým nepoznalo. Bez tých skúseností by dieťa zostalo zakrpatené.

Je to výzva, ktorá burcuje poslucháča k porozumeniu, tak aj k prijatiu počutého Slova, aby človek žil životom „Spravodlivosti“.

Každé podobenstvo nám vykresľuje Božie Kráľovstvo z určitého uhla - nesmieme TEDA žiadne z týchto podobenstiev "absolutizovať"  - ale musíme čítať toto Božie Slovo tak ako ho čítali cirkevní otcovia – vnímajúc to čo sa dnes týka nás...

Je dobré keď si uvedomíme niektoré skutočnosti, ktoré nám pripomína exhortácia Verbum Domini – celkom jasne nasmerovaná na prax každodenného života kresťanov.

Podobenstvo o pšenici a kúkoli (24-30) má rovnaký námet ako podobenstvo o rozsievaní slova – alebo ako sme zvyknutí o rozsievačovi... ale predsa je tu rozdiel, o ktorom treba jasne hovoriť.

Je tu nepriateľ, ktorý rozsieva iné ako Rozsievač... Rozsievač túži, aby to, čo naplánoval pre manželstvo a rodinu sa žilo, rozsievač zla bojuje proti mentalitou rozvodov...

Rozsievač rozsieva zrno Slova a nepriateľ zrno Antislova... Nepriateľ rozsieva vtedy, keď človek nedáva pozor..., keď nestráži..., v našich rodinách vtedy, keď sa o manželstvo nestará...

Počas týchto dní budeme skúmať náš stav, ale aj urobíme opatrenia pre budúcnosť... Preto učte sa odo mňa – hovorí Ježiš...

 


17. nedeľa v Cezročnom období – sob. – BB – 2017

 

1 Kr 3, 5-6a. 7-12; Ž 119, 57+72. 76-77. 127-128. 129-130;

Refrén: Pane, tvoj zákon veľmi milujem.; Rim 8, 28-30;

Aleluja, aleluja, aleluja. Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.

Mt 13, 44-52

 

Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von.

Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Pochopili ste to všetko?“

„Áno,“ odpovedali.

A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“

 

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.

Aby sme ho mohli naozaj zvelebovať, skôr než Vám Jedinákovci dajú nejaké pozornosti povedzme si niekoľko technických usmernení: počas tohto úvodu, tí čo mali prednášku o pozornostiach rozdajú kľúčiky k príbytku sviatosti manželstva.

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.

Zvelebujem Ťa Otče aj za to, že si nám ukázal posolstvo pre tento požehnaný čas 100-ho výročia Fatimských zjavení...

To posolstvo hovorí o rodinnom programe na ktoré Fatimská Svätá rodina zvoláva Božie požehnanie.

Budeme v jeho programe aj takouto námahou.

Už minule sme hovorili o svetovej vojne proti manželstvu a rodine. Pápež to potvrdil a slová z Tbilisi o prebiehajúcej „svetovej vojne proti manželstvu“ a o tom, že „rozvod špiní Boží obraz“.

„Svetovou vojnou proti manželstvu“ je rozvodová mentalita dnešnej doby, voči ktorej „musíme byť ostražití, aby sme tieto idey nenechali do nás vniknúť“.

Preto prosím, uvedomte si a zapojte sa do dôležitej iniciatívy Horeb za rodinu, čo je neustála 24 hodinová modlitba za rodinu. Keď je tu vojna, tak sa treba naozaj modliť ako Mojžiš, ba ako Ježiš. Už sme hovorili o viacerých pondelkových a stredajších iniciatívach, ktoré môžete pridať do tejto iniciatívy, rovnako ako aj všetky modlitby v priebehu dňa a môžete zapojiť aj všetkých ľudí, ktorí majú odvahu a chuť modliť sa...

Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom... s tým sme začali.

Božia prozreteľnosť nám dala túto príležitosť na vyjasňovanie a zorientovanie v našich zápasoch, víťazstvách i prehrách... Boží Duch tu pôsobil. Práve v týchto dňoch...

Abrahám ako nomád, sa vnímal ako ten, ktorý putuje, je cudzinec... aj toto si musíme uvedomiť, skutočnosť že sme aj my stále na ceste...

Pritom vo vzťahu k domu je to veľmi zaujímavá téma...

Dom ako miesto požehnania sa môže stať aj miestom prekliatia... kde sa vytvára veľa všelijakých vzťahov...

Podstatné je preto to, či a že Boh, ktorý býva s nami... je nami aj vnímaný...

Sv. Ján Pavol II. napísal, že v skutočnosti jestvuje „Božia miera vymedzená zlu“ a to je Láska bez miery.

Nik nemiluje väčšmi ako keď svoj život položí za svojich priateľov... Vy ste moji priatelia... Láska je dobrotivá, trpezlivá, všetko vie zniesť, všetko pretrpí... „Naučte sa, čo znamená milosrdenstvo....“ – hovorí Ježiš.

Boh vchádza do domu cez Slovo... – Izraeliti majú na dverách a na čele niečo zo Sv. Písma... pretože život rodiny si v Izraeli vyžaduje nejakú sakrálnosť... posvätnosť – dom je aj priestor, kde sa chráni viera...

Aké nebezpečné je, keď sa dom postaví, keď sa pri tom kradne... chudobným, alebo je tam príliš bohatstva... takže aké nebezpečné je, keď sa dom zatvorí pred chudobnými, kde dom sa stáva domom úniku, keď ho má človek sám pre seba... pre svoje bohatstvo... pohodlie, takže sa môže zmeniť na dom idololatrie, modloslužby – takže taký dom sa môže zatvoriť a je otvorený len pre vlastnú kastu...

Vy pôjdete do svojich domov, bytov, ktoré sú veľmi pekne postavené, urobené, aby ste sa vy tešili – takže tu budete jesť, ale tu nebudete nikdy nasýtení... budete sa zohrievať a predsa vám nebude teplo – keď to bude dom bez Boha, lebo tam bude čosi chýbať... Život...

Takže bez toho, aby sme postavili dom Pánovi... mu bude čosi chýbať... Betlehem je dom chleba a teda...

Sv. Písmo preto radšej ako dom používa slovo domov, kde prebývame... Dom sa nesmie vnímať ako väzenie, ale ako miesto prebývania..., kde nejde o byt, ale o to byť...

Dom ako miesto požehnania – stan ako miesto mobility...

Abrahám stál vo chvíli keď ho Boh oslovil pred neznámom, ale vo chvíli, keď vykročil vstúpil do priestoru Božieho slova.

Manželia rovnako ako Abrahám stoja pred neznámom ale vo chvíli, keď vykročia vstupujú do priestoru Božieho slova. V Sk 2,46 sa opisuje život prvej Cirkvi, kde deň čo deň zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a s úprimným srdcom  požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu... A v Sk 2,42 sa uvádza, že sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov, na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách...

Dom je miesto, kde sa hovorí o Kristovi..., kde sa žije život s Kristom, je to miesto, kde sa evanjelizuje, kde sa odovzdáva život...

Kto je skutočne kresťan?

Ten, ktorý prichádza a je zachránený a kto je zachránený tak prináša ovocie – tak, že bude zachraňovať. Nestačí, aby  bol. Musí byť svetlo, ktoré nemá zhasnúť, ale svietiť. Lebo má byť svetlo. Ten, ktorý sa zapáli, je poslaný aby evanjelizoval.

Je poslaný robiť prvú evanjelizáciu. Prináša svedectvo druhým., Ten ktorý ide z kostola a nedáva svedectvo, ten neprináša Cirkvi – farnosti ovocie, ale ukazuje akýsi fantom...

K sviatostnému domu a bytu či domovu v ktorom chceme byť je treba kľúč, ktorý otvára a uspôsobuje náš domov a ten ste symbolicky dostali – spájajú ho štyri lúče:

  1. Pôsobenie modlitby
  2. Pôsobenie Ducha Svätého, ktorého Boh dá tým, ktorí ho poslúchajú v Slove
  3. Pokánie cez sviatosť zmierenia
  4. A láska, ktorá má prameň a vrchol v Eucharistii

Držte tieto lúče a budete mať prístup ku kľúču Vášho domova.

Kľúčik je s citátom, aj so symbolmi, ktoré chcú naznačiť nutnosť prinášať ovocie: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne, prináša veľa ovocia...“ Ale citát má označenie Jn 15, 1-8 – teda je oveľa širší a to čo si pripomenieme je výzva na celý rok.

A zároveň je to citácia tohto, čo sme si uvedomili v stredu ráno:

o „cirkvi, ktorá sa stretá v dome“. Životný priestor rodiny sa tak mohol premeňať na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosť Krista sediaceho pri tom istom stole.

Tak sa zobrazuje dom, ktorý vo svojom vnútri ukrýva Božiu prítomnosť, spoločnú modlitbu, a teda aj požehnanie Pána.

Ale aby sa toto udialo a my sme v tom dome domácej cirkvi mohli pôsobiť, potrebujeme sa do tohto domu dostať...

Po obnovení manželských sľubov urobíme zvláštne vyznanie viery v manželstvo a vo sviatosť manželstva: Medzi iným tam budeme vyjadrovať, že Veríme v dar sviatosti manželstva, ktorý premieňa ľudskú lásku na znak Božej lásky, aby sa každé manželstvo, ako domáca Cirkev stalo živým Evanjeliom medzi ľuďmi.

Veríme vo sviatostnú milosť manželstva, ktorá zasväcuje vzťah manžela a manželky a vytvára jedinečné a hlboké puto medzi všetkými manželmi v Pánovi, v spoločenstve s biskupom ako pastierom a manželom miestnej Cirkvi, deliac sa s ním o dar a úlohu budovať komunitu, ktorá kráča k definitívnej Rodine.

 

Vstupujete ruka v ruke do priestoru Božieho slova a ruka v ruke s deťmi v ruke do Božieho prostredia...

To je domov, v ktorom sa budú diať Božie veci, kde si budete môcť uvedomiť aké sobáše sme uzatvoril, lebo krst – sobáš s Bohom a od tej chvíle plati: iba keď som s tebou Bože som sebou, a bez Teba nie som sebou... a že toto plus ďalšie platí vo sviatosti manželstva: iba vtedy som sebou, keď som s tebou manžel/manželka a bez teba nie som sebou... a to je na druhú... iba keď som s tebou som sebou...

To sú úžasné skutočnosti a dostali ste k tomu kľúč... Život Cirkvi a teda aj domácej Cirkvi je postavený na sviatostiach a vieru vo sviatosti. Už vlani sme si uvedomili, že potrebujeme dosahovať VÚB KMŽ (vysokú úroveň bežného kresťanského manželského života).

Juraj tu v utorok hovoril, že keď chceme aby sud netiekol, musíme ho dať do väčšieho suda s vodou aby sa napučal (nie nafučal, ako sa to často stáva v našich domácnostiach). Toto je teológia matriošky – kde je domáca Cirkev vo väčšej Cirkvi diecéze a tak vo svetovej Cirkvi... Chrám v chráme – ecclesia v Ecclesii. A dnes k tomu pridávame MBERK špecializované prostriedky na realizáciu VÚB KMŽ, aby sa naše manželstvá a rodiny mohli uspôsobiť na prinášanie ovocia. Je to MBERK – teda 5 skutočností:

Modlitba (osobná i spoločná)

Božie Slovo – čítane a premodlené

Eucharistia ako pokrm a svetlo v našom dome, ktorý má priťahovať...

Rezistencia – odpor a zápas proti zlu

Kreativita – tvorivosť vo vzájomných vzťahoch...

Musíme túžiť, potrebujeme túžiť po ovocí. Preto sv. Gregor hovorí: Mária Magdaléna, zapálená ohňom lásky horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. Jej túžby odďaľovaním rástli a rastom nadobúdali schopnosť, že našla.

Sv. Terézia hovorí, že máme túžiť po veľkých veciach. Jeden z cirkevných otcov pridáva, že máme túžiť po veľkých veciach – skutočnostiach, malé sa k tomu pridajú. „Netúžte a neproste po tieni somára, ale po somárovi, tieň dostanete so somárom.“

Je jasné, že život človeka, ktorý si zvolí nebeské kráľovstvo sa bude odvíjať úplne inak, než život človeka, ktorý si zvolí nejaký malý, pozemský cieľ života. Lebo sväté túžby odďaľovaním rastú. Keby odďaľovaním ochabovali, neboli by túžbami. Touto láskou horel každý, komu sa podarilo dosiahnuť pravdu. Touto láskou zahorí aj vaše sviatostné manželstvo.


bottom

© mstretnutia.sk      Realizácia: weblux(ap soft)      Prihlásiť